|
|
|
|
Aktuálne
Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page) 
|
Fragment
ročník 1988, číslo 2 (samizdat) Dňa 23. marca 1988 uverejnil bratislavský Večerník túto správu: „V posledných dňoch niektoré západné rozhlasové stanice ohlasujú konanie rôznych podpisových a iných nátlakových kampaní veriacich u nás, prípravu 'tichej demonštrácie', so sviečkami a podobne.“ V ten istý deň o 19.20 na druhom televíznom programe vystúpil kanonik ThDr. Štefan Záreczký, dekan Bratislavy a mierne nezrozumiteľnou slovenčinou apeloval na veriacich, aby sa tichej vigílie ohlásenej na 25. marca 1988 nezúčastnili. Vo svojom strojenom, nepresvedčivom vystúpení zmiatol aj presvedečných... Ale to sa už dáva do pohybu nevídaná nátlaková mašinéria „zásadných opatrení“: študenti stredných a vysokých škôl dostávajú autoritatívny zákaz zúčastniť sa manifestácie. Už vo štvrtok musia opustiť internáty a odcestovať domov. Ak sa potvrdí, že sa niektorý z nich napriek zákazu manifestácie predsa len zúčastnil, bude zo školy okamžite vylúčený. Pohovory so zamestnancami prebiehajú aj na mnohých pracoviskách. V uliciach Bratislavy sa objavujú zosilnené hliadky VB. 24. marca – v podvečerných hodinách - prechádza centrom Bratislavy zastrašujúci konvoj transportérov s vodnými delami. Ľudia, ktorí sa v tom čase vracajú z práce, nechápavo krútia hlavami. 25. marca – od skorého rána – sa okolie Hviezdoslavovho námestia hemží príslušníkmi bezpečnosti v uniformách i v civilnom oblečení. Námatkovo kontrolujú totožnosť ľudí pohybujúcich sa v blízkosti Národného divadla. Obchody v okolí Hviezdoslavovho námestia majú v tento deň „skrátený čas predaja“. Kaviarne Savoy a Korzo sú zatvorené. Z hotela Carlton narýchlo vysťahovávajú ubytovaných hostí a premiestňujú ich od iných hotelov. O 14.00 vychádza Večerník a na jeho prvej strane článok s názvom KTO STOJÍ V POZADÍ? – s krátkymi charakteristikami troch „organizátorov demonštrácie“: Pavla Čarnogurského, Jána Čarnogurského a Františka Mikloška. V tom istom čase smerujú už k centru mesta žlté Avie VB, transportéry s vodnými delami, autobusy s príslušníkmi pohotovostného útvaru Ministerstva vnútra, polievacie cisternové autá, vysokozdvižné opachy na opravu pouličného osvetlenia, sanitky a – čierne dodávky pohrebnej služby. Všetky dvory na Leningradskej, Jesenského, Gorkého, Nálepkovej a Sedlárskej ulici sú „zapratané“ podobnou „technikou“. Medzi 16:00 a 17:00 prichádzajú prví veriaci, ktorí zrejme pricestovali do Bratislavy už ráno. O 17:15 hrkoce Jesenského ulicou posledná električka a všetky bočné ulice, ktoré ústia na Hviezdoslavovo námestie, sú zatarasené autami VB. Po námesti nudne krúži asi desať polievacích áut a „prevádzajú“ dôkladnú očistu „miesta činu“. To už je na námestí asi 5–7 tisíc ľudí. Najpočetnejšia skupina sa sústreďuje pri fontáne Slovenského národného divadla, ostatní stoja na chodníkoch. Ku krúžiacim cisternám sa pridávajú dve osobné autá VB a z ich okien trčia objektívy kamier. V okolí fontány nakrúca ďalší „filmový štáb“ Štb. Presne o 18:00 väčšina tých, ktorí stáli na chodníkoch, prechádza k fontáne. Z megafónu zaznieva hlas pracovníka Národného výboru, ktorý žiada občanov, aby sa rozišli, pretože manifestácia nie je legálna. Ozývajú sa prvé tóny hymny a po jej doznení náboženský chorál. Ľudia spontánne zapaľujú sviečky. Ale to už počuť zavýjanie sirén a asi dvadsať žltých osobných átu VB začína rozrážať zhromaždený dav. Neberú ohľad na to, že medzi manifestujúcimi sú starí ľudia a malé deti. K osobným autám sa pridávajú aj cisterny. Pripravené „žlté antony“ odvážajú prvých zadržaných. Ale dav sa nerozchádza. V zavýjaní sirén v pokriku brutálne zasahujúcich príslušníkov VB a Štb počuť slová modlitby. Z bočných ulíc „predpisovo“ napochodováva pohotovostný útvar Ministerstva vnútra – v maskáčoch, bielych prilbách, s priesvitnými štítmi a metrovými obuškami a – spolu s nimi – transportér s vodným delom. Pod balkónom Národného divadla a v okolí fontány padajú prvé rany obuškami a päsťami. Asi štyridsaťročný muž ostáva nehybne ležať na dlažbe v kaluži krvi. Ostrý prúd vodného dela bičuje húfy demonštrantov. Tí, ktorí sa prišli na pokojnú vigíliu pozrieť len zo zvedavosti a zostali stáť na chodníkoch, rozhorčene skandujú: Hanba! Fašisti! Gestapo! Chaos, zavýjanie sirén, plač a výkriky bitých, zatýkanie. O 19:20 vytláčajú „maskovaní obnovovatelia poriadku“ premočený a zmlátený dav do bočných ulíc. Blikajúce a zavýjajúce autá nepretržite odvážajú zadržaných k Dvom levom a na Februárku. Električky, trolejbusy a autobusy nepremávajú. Ľudia stoja na nástupných ostrovčekoch a hrozia päsťami uháňajúcim policajným autám. O 19:30 odvysiela viedenská televízia vo svojej spravodajskej relácii telefonickú informáciu Otta Hörmanna, ktorý bol v Bratislave so štábom ORF a pohotovo informuje rakúsku verejnosť o najbrutálnejšom zásahu komunistických bezpečnostných zložiek za ostatných dvadsať rokov. O 21:30 tlmočí Anton Hlinka na Hlase Ameriky telefonickú správu z Bratislavy – veľmi presnú a neskresľujúcu. O 22:00 je už Otto Hörmann v štúdiu Zeit im Bild a vysvetľuje šokovaným rakúskym divákom, ako prišiel v bratislavských uliciach „zásluhou“ príslušníkov „bezpečnosti“ o kameru. 26. 3. uverejňuje denná tlač článok s názvom „Neúspech pokusu o zneužitie náboženského cítenia“, v ktorom sa píše o „pokuse jednotlivcov z radov nelegálnych cirkevných štruktúr zorganizovať demonštráciu, ktorej cieľom bolo zneužiť náboženské cítenie katolíckych veriacich, narušiť vzťahy cirkvi a štátu a rokovania s Vatikánom“. Bol som tam, pred budovou Národného divadla, a nevidel som žiadne „zneužitie náboženského cítenia“ ani žiadny „pokus o narušenie vzťahov medzi cirkvou a štátom“. Videl som tisíce pokojných občanov so sviečkami v tichej modlitbe – bez jediného provokačného gesta či hesla voči príslušníkom bezpečnosti, štátu alebo socializmu. Videl som „štátnu moc“ v celej jej brutalite a netolerantnosti k odlišnému názoru na tento svet, videl som prehru bezmocnej hmoty nad myšlienkou. A to stačí... Keď budete čítať túto reportáž, budete už vedieť viac o počte zadržaných, vypočúvaných, zranených a uväznených. Bratislava,
26. 3. 1988
|
Obálka
čísla:
Obsah
čísla: |
|
|