|
|
|
|
Aktuálne
Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page) 
|
Fragment
ročník 1988, číslo 4 (samizdat) Zväz spisovateľov bol vlastne byrokratickou organizáciou na ovládnutie literatúry. Viete, že v stanovách Zväzu sa vyslovene požadovalo, že spisovateľ musí vyznávať poetiku socialistického realizmu. Náš Zväz spisovateľov vytváral sa podaľa sovietskeho vzoru. V preambule Zväzu sovietksych spisovateľov bol bod, v ktorom sa formuluje zmysel Zväzu a spisovateľskej činnosti vôbec. Bola to požiadavka brániť ľud. Tento bod je z Gorkého poňatia literatúry a spisovateľskej organizácie. Ale niektorí naši spisovatelia sa vyslovili za to, aby tento bod nebol pojatý do stanov nášho Zväzu. Vtedy sa in videlo, že tu niet proti komu brániť záujmy ľudu, občana. Ani heslo „Učiť sa od klasikov“ samo osebe nie je nič pomýlené. Naopak. Učiť sa, brať klasikov na vedomie, je povinnosťou spisovateľov v každej dobe. Ani dnes proti tomuto heslu nemožno namietať, naopak i dnes doporučoval by som spisovateľom, aby sa od klasikov učili. (Z besedy, r. 1965) Literatúra, najmä románová produkcia sa príliš spolieha na to, že je napísaná, že zostáva na papieri uložená v písmenách. Hovoríme len o jazykovej, nie už o slovnej kultúre. Ale treba si azda uvedomiť, že literatúra, ktorá stojí za reč, zostáva a funguje nám v povedomí v slovách, vo svojej prapôvodnej podobe i funkcii, v podobe ústneho podania. Z najväčších lyrických diel zostávajú nám výkriky, zvolania, zlomky, kadencie, jednotlivé básne, ktoré fungujú v našom povedomí ako zaklínadlá, exhortácie a modlitby, rituálne požehnania, oslovenia, sociácie... (Z rozhovoru, r. 1968) S prózou je to zložitejšie. Ak to nie je len slovná produkcia, exhibícia, len záplava slov, nosíme si z nej v pamäti podobnestvá, príbehy, mýty, výroky, situácie, postavy, poslanie, zmysel, sujety, to, čo sa dá znova rozprávať svojimi slovami ako Dobšinského rozprávka O slnci a jeho materi. Výtvarná i slovesná kultúra sú na to, aby v nás čosi kultivovali. Slovesnou kultúrou kultivovaní, prestávam byť vnútorne nemí, do prázdna civejúci, ohúrení, svoje neurčité pocity prežúvajúci tvorovia, začíname sa mlčky a či nahlas zhovárať, prieť, protestovať. V slovných a významových asociáciách ktosi je tu stále s nami, ktosi nás sprevádza. Ktosi, kto je stále prítomný ako vaše druhé ja, druhé ja rozumnejšie, citlivejšie, odvážnejšie. Ktosi, koho raz nazývame bohom alebo svedomím. (Z rozhovoru, r.
1968)
|
Obálka
čísla:
Obsah
čísla: |
|
|