|
|
|
Aktuálne
|
<<
späť na Fragment ročník 1991, číslo 1 Nemecky píšuci spisovateľ, sa narodil v bulharskom meste Ruse, dlhšie žil a študoval vo Viedni a od roku 1939 v Anglicku. Jeho prvý román Zaslepení (Die Blendung, 1935; Odeon 1984) sa dostal do povedomia čitateľov až s odstupom niekoľkých desaťročí. Hľadanie koreňov zla, deštruktívna spoločnosť „velikánskych trpaslíkov“, degradácia kultúry a medziľudských vzťahov masovou koncentráciou tuposti – to sú hlavné myšlienkové postupy Canettiho diela. Najpregnantnejšie to vyjadril v esejistickej práci Masa a moc (Masse und Macht, 1960). K základným Canettiho prácam ešte patria dva diely autobiografie Zachránený jazyk (Die gerettete Zunge, 1977) a Fakľa v uchu (Die Fackel im Ohr, 1980). Eliáš Canetti bol v roku 1981 vyznamenaný Nobelovou cenou.
– Človek pozbieral všetku múdrosť predkov a až vtedy uvidel nekonečnosť vlastnej hlúposti. – Sformulovanie myšlienky štyrmi alebo piatimi slovami môže mať ešte nejaký zmysel, pretože tieto slova zaberajú určitý priestor. Desia ma však mystici jedného slova. – Spálil všetky svoje knihy a presťahoval sa do verejnej knižnice, kde sa stal pustovníkom. – Nikto ešte nepočul skutočné slová, slová, ktoré zapríčinia, že ľudia budú naozaj počúvať. Všetci počúvajú v očakávaní tých pravých slov. Uši toho, ktorý ich niekedy vypočuje, premenia sa na krídla a v ich stopách pôjdu uši všetkých ostatných ľudí. – Je ťažké povedať práve toľko, koľko sa chce povedať. – Zvláštna štruktúra vlády vznikla zo snahy jednotlivcov odvrátiť od seba smrť. Predĺženie ich života si vyžiadalo nespočítateľné množstvo obetí. Zmätok, ktorý z toho vznikol, voláme dejinami. – Či by ľudia zo skla boli lepší? Boli by vtedy opatrnejší vo vzťahu k iným? Človek nie je dostatočne krehký. Smrteľnosť nič nerieši. Človek musí byť krehký. – Filozofom môže byť aj ten, pre ktorého sú ľudia rovnako dôležití ako myšlienky. – Najviac úsilia v živote nás stojí zvyknúť si na smrť. – Všetky knihy, ktoré popisujú, ako sme prišli k našim súčasným názorom, našim základným názorom na zvieratá, ľudí, prírodu a svet, vyvolávajú vo mne odpor. Prečo? Z diel dávnych mysliteľov sa vyberajú myšlienky, ktoré nás postupne priviedli k nášmu svetonázoru. Naproti tomu sa obchádza väčšia, obyčajne mylná, časť ich názorov. Dá sa študovať sterilnejšie? Práve tieto „mylné“ názory starých mysliteľov ma zaujímajú najviac. Môžu obsahovať zárodky myšlienok, ktoré potrebujeme najviac, ktoré nás vyvedú z tejto strašnej uličky nášho súčasného pohľadu na svet. – Na skutočnom básnikovi si najviac cením to, čo mu hrdosť prikazuje zamlčať. – Nesmierne dôležité je to, o čom každodenne premýšľame. Naproti tomu neobyčajne dôležité je to, o čom každodenne nepremýšľame. – Toto je zhromaždenie bohov, akí kedykoľvek existovali; navzájom cudzí jazykom a dokonca aj oblečením. A oni – bohovia! – musia sa dorozumievať posunkami. – Najťažšie je objavovať nanovo to, čo už aj tak vieme. – Žiadnym človekom sa nemá pohŕdať za to, v čo verí. Pretože tvoja viera nepatrí tebe samému. Každú vieru, každé presvedčenie treba prijímať priamo a bez nenávisti. Iba týmto spôsobom rodí sa sotva uchopiteľná nádej, že pochopíš podstatu viery. – Človek môže vydržať veľmi veľa, ale mýli sa ten, čo si myslí, že dokáže vydržať všetko. – Keď čítame veľkých aforistov, prichádza nám na um, že sa všetci museli dobre poznať. – Srne vďační našim predkom za to, že ich nepoznáme. – Úspech je pre ľudí ako jed na potkany – veľmi málo z nich prežije. – Všetko, čo nerobíme sami, zdá sa nám imponujúco veľké a dôležité. – Niekedy to, čo je v nás najlepšie, hádžeme na ulicu ako staré noviny. Prichádza akýsi človek a vidí, že noviny sú napísané v jazyku pre neho neznámom. Nahnevane po nich šliape, aby ich ešte viac zašpinil. – Nikdy never tomu, kto vždy hovorí pravdu. – Každý jazyk má svoj špecifický spôsob mlčania. – Keď sa cítime byť pokorení, máme iba jedno riešenie: potešiť a pozdvihnúť na duchu iného pokoreného človeka. – Nepriateľ môjho nepriateľa NIE je mojim priateľom. – Keď vieme, do akej miery je všetko nepravdivé, keď sme schopní uvedomiť si nekonečnosť klamstva, vtedy a len vtedy stáva sa neústupnosť najlepším východiskom: bude to neustále zakrádanie sa tygra popri mrežiach klietky, aby neprepásol čo i len jedinú, i keď minimálnu šancu na vyslobodenie. – Veľké slová by mali hneď výstražne pískať ako čajník, v ktorom sa varí voda. – Vývoj má jedinú chybu: čas od času exploduje. – Opíja sa chybami iných. Morálny opilec. – Hudba je len preto najlepšou útechou, že nevytvára nové slová. Dokonca aj vtedy, ak bola skomponovaná k textu, prevažuje jej mágia a odvracia nebezpečenstvo slova. Ale najčistejšia je vtedy, keď je hraná len pre ňu samu. Núti k absolútnej viere, lebo jej istoty pochádzajú z citov. Plynutie hudby je slobodnejšie ako čokoľvek iné, čo leží v ľudských možnostiach a v tejto slobode je obsiahnuté vyslobodenie. Čím hustejšie je zaľudnená Zem a čím viac získavajú formy života strojový charakter, tým ťažšie sa bude dať zaobísť bez hudby. Nastane také obdobie, keď sa len vďaka nej budeme môcť oslobodiť od preplnenej siete funkcií. Vytvorenie z hudby obrovského a neovplyvniteľného zásobníka slobody by malo byť najdôležitejšou úlohou budúceho duševného života. Hudba je skutočnými a živými dejinami ľudskosti. Mimo nej sú iba mŕtve prvky. Netreba z nej čerpať, pretože je vždy v nás samých. Stačí len skromne počúvať to, čo sa obyčajne zbytočne učíme. – Nič už nehovoriť, klásť za sebou nemé slová a pozerať sa na ne. Ukážka je z knihy „Die Provinz des Menschen. Aufzeichnungen 42-1972“.
|
Obálka
čísla:
Obsah
čísla:
|
|
|