revue pre literatúru, výtvarné umenie, históriu a kritiku

 

 



 

Aktuálne

Podujatia

Archív

Redakcia

História

Knižná edícia

Predplatné

Kontakty

 

 

<< späť na Fragment ročník 1991, číslo 4

Mila Haugová
Čiara ako život

Petrovi Ondreičkovi

"Kladieš čiernu čiaru k čiernej čiare aby bolo viacej svetla.“
Tomáš Janovic: Petrovým kresbám

K tejto presnej vete Tomáša Janovica už ťažko niečo dodať, azda niečo bližšie o ich vzniku. Kresby Petra Ondreičku (1947–1990), vznikali hocikedy, hocikde, na hocičom; kúsky papiera, skicár, obálky starých listov, účty z Michala, či Zeleného domu, pozvánky, vstupenky do kina, divadla, zápalkové krabičky, biele steny, cigaretové krabičky, najkvalitnejší ručný papier, piesky na pobreží Jadranu, či Baltu, lesný chodník, voda, vzduch – kreslil na všetko (ešte vidím jeho presnú štíhlu ruku s vystretým maličkom, ktorý každý pohyb ešte raz zopakoval do nekonečného priestoru). Písmo iného sveta. Tužky, perá, pastely, tuha, rudka, kúsok drievka, prst. Raz to boli krehké, jemné až pavučinové kresby tvárí, rúk, detailov až renesančné presných, inokedy ostré, presné, silné čiary, škrty, ktoré rozodierali, rezali, zraňovali aj ten najpevnejší papier, trhliny, rany boli súčasťou kresby a vtedy sa lámali tuhy, perá, uhlíky a zo spleti čiar sa vynárali uhrančivé, démonické oči, zvláštne predlžené ruky, nohy, milenci sa zvíjali v objatiach, tváre sa krivili do úškľabku a znetvorené ústa sa otvárali v nemej hrôze – všetky naše utrpenia, strachy, vízie - - - alebo na mäkkom ručnom papieri ženské telo uvoľnené v milovaní - - - alebo na bielej stene ateliéru kresba rudkou; neskutočne krásne ľudské tváre - - - alebo na jemnom piesku prstom sotva načrtnuté hlavy muža, ženy - - - alebo len ľahkým gestom naskicoval do vzduchu čo videl len on - - - Zničil veľa, k sebe prísny; roztrhať a zahodiť - - - ó, veľkí mrhači s túžbou po dokonalosti až do sebazničenia - - - kreslil vždy len vtedy keď cítil, že je blízko TOHO, Kleeovsky povedané „blízko srdca tvorenia“. Čiara, kresba je pravyjadrením - - - kresby detí, kresby v Altamíre, kresby muža citlivého na otrasy ako seizmograf - - -

Písmo iného sveta

Zatmenie tela.
Muž s vežou seba.
Tvár dovnútra.

Oheň, kresadlo,
luk, šíp –
antilopa –
čiara, dych –

Svetlé tiene.
Tmavé svetlo.
„... vidím, čo vy nevidíte...“
Kreslíš.

Hovoríš - - -

Február 1991

 

Obálka čísla: László Lugossy - Posuvný krok

Pokochajte sa!

Obsah čísla:

Paul Valéry
Zlé myšlienky

s. 3

Petr Mikeš
Paměť rány
s. 16

Salman Rushdie
Harun a Rozprávkové more
s. 19

Ryszard Krynicki
Nepodľahnúť ničote
s. 33

Jan Hanč
Události
s. 38

Jana Bodnárová
Fragmenty z malomesta
s. 48

Pierre Cabanne
Rozhovory s Marcelom Duchampom (pokračovanie)

Oleg Pastier
Z histórie bratislavského samizdatu (pokračovanie)
s. 84

Giovanni Papini
Na návšteve u Lenina
s. 95

Daniil Charms
Poviedky
s. 100

Karel Šebek
Básne
s. 107

Stanislav Dvorský
O Karlu Šebkovi
s. 122

RECENZIE – POZNÁMKY
Marcel Reich-Ranicki
Netvor – Milan Kundera: Nesmrteľnosť

s. 127

Reinhard Baumgart
Kniha ako šampanské – Milan Kundera: Nesmrteľnosť
s. 130

Pavol Matejovič
A predsa je krásny – Ivan Štrpka: Krásny nahý svet
s. 133

Marek Zaleski
Diabol a dušička – Czesław Miłosz: Rok myśliwego
s. 134

Jiří Olič
Jedna skromná legenda – Jana Krejcarová: Clarisa a jiné texty
s. 137

Mila Haugová
Čiara života

s. 138

Sławomir Mrożek
Múzeum

s. 139

Dokumenty
Ján Mlynárik: Štefánik v historiografii (1919 – 1947)


 

 

c
© 1987-2014 F.R.& G. publishing
The publication of this website has been made possible by a grant from the
Fund for Central & East European Book Projects, Amsterdam.