revue pre literatúru, výtvarné umenie, históriu a kritiku

 

 



 

Aktuálne

Podujatia

Archív

Redakcia

História

Knižná edícia

Predplatné

Kontakty

 

 

<< späť na Fragment ročník 1991, číslo 5

Sławomir Mrożek
Strom

Žijem neďaleko od cesty. Pri ceste, rovno v zákrute, rastie strom. Keď som bol malý, bola to poľná cesta. To znamená, že v lete bola samý prach, na jar a na jeseň samé blato, a v zime ju prikrýval sneh tak ako pole. Teraz je v každej ročnej dobe asfaltová.
Keď som dospieval, po ceste prechádzali akurát tak rebriňáky, do ktorých boli zapriahnuté voly, aj to len ráno a večer. Poznal som všetky, lebo boli tunajšie. Zriedkavejšie tadiaľto prechádzali konské záprahy. Teraz po cete premávajú autá – a to vo dne v noci. Nepoznám ani jedno z nich – vždy len odkiaľsi vypália a zase sa kdesi stratia.
Len strom zostáva rovnaký – od jari do jesene zelený; rastie na mojej pôde.
Dostal som list z Úradu. „Existuje celkom reálne nebezpečenstvo,“ písalo sa v ňom, „že auto narazí do stromu – keďže strom rastie priamo v zákrute, tesne pri ceste. Vzhľadom na túto skutočnosť, by bolo žiaduce strom odstrániť.“
Bol som šokovaný. Čo je pravda, to je pravda. Strom stál skutočne v zákrute, tesne pri cete, okolo prechádza stále viac áut, idú stále rýchlejšie a riskantnejšie. Teraz už len tŕpnuť, kedy niektoré z nich narazí do stromu!
Takže „vzhľadom na túto skutočnosť“ som si vzal dupľovku, sadol som si pod strom a keď sa približovalo prvé auto vytrelil som naň. Lenže – netrafil som. Predsa ma však kvôli tomu zatkli a odviedli pred súd.
Vysvetľoval som Váženému súdu, že som netrafil, lebo mám slabý zrak, ale ak by mi dali okuliare, určite by som trafil. Avšak nič nepomohlo.
Spravodlivosti sa človek nedovolá. Je fakt, že nejaké auto môže naraziť do stromu a poškodiť ho. Ak by mi dali okuliare a služobnú muníciu, bol by som schopný neustále dávať pozor. Prečo hneď vyrúbať strom, keď sú aj iné spôsoby, ako zabrániť nešťastiu?
Veď by ich to nestálo nič – okrem munície. Hádam to nepovažujú za nejaké extra výlohy?
Preložil Karol Chmel.

 

 

 

 

Obálka čísla: Hubert Kiecol

Pokochajte sa!

Obsah čísla:

Rio Preisner
Kritika totalitarismu
s. 3
c
Ján Bábik (Ján Ondruš)
Štyri básne
s. 15
c
Mihály Sukosd
Osud a bezosudovosť A. Koestler
s. 19
c
Arthur Koestler
Tma na poludnie
s. 38
c
Ezra Pound
O tradici
s. 47
c
Donald Hall
Rozhovor s Ezrou Poundem
s. 53
c
Allen Ginsberg
Deset odkazů Ezry Pounda
s. 72
c
Dušan Šimko
Japonský diván
s. 76
c
Karol Strmeň
Básne
s. 98
c
Karel Pecka
Nejenom chlebem
s. 102
c
Štefan Semian
Básne
s. 107
c
Gyorgy Petri
Pieseň

s. 109
c
Pierre Cabanne
Rozhovor s Marcelom Duchampom (pokračovanie)
s. 112
c
Oleg Pastier
Z histórie bratislavského samizdatu (pokračovanie)
s. 129
c
RECENZIE – POZNÁMKY
Martin Kasarda
(V)okno na odvrátenú stranu
s. 135
c
Pavel Matejovič
Obrana literatúry – Milan Šútovec: Rekapitulácie nekapitulácie
s. 137
c
Karol Chmel
Dr(o)bky, čr(ie)pky, v(ý)ňatky – Ivan Kadlečík: Vlastný hororskop
s. 139
c
Jiří Brabec
Pětset dní revoluce
s. 140
c
Ivan Hoffman
Nežná kontrarevolúcia

s. 146
c
Jiří Olič
Čestmír Suška 1991
s. 149
c
Laco Teren
36x podľa Prousta

s. 150
c
Slawomir Moržek
Strom

s. 151
c
Dokumenty
Alexander Németh: Židia v bratislavskom podhradí
s. 153
c



 

 

c
© 1987-2014 F.R.& G. publishing
The publication of this website has been made possible by a grant from the
Fund for Central & East European Book Projects, Amsterdam.