| |
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
Časopis
Fragment / F. R. & G. (fan page)
|
|
Fragment
ročník 1993, číslo 5
Bora
Ćosić
Prazova izba
Virginia Woolfová tvrdila, že žena, ktorá chce písať romány,
musí mať peniaze, a potom izbu, vlastnú izbu pre realizáciu tohto
zámeru. Istá stará pražská domáca bez akýchkoľvek literárnych ambícií
bola v roku 1932 nájdená v izbe prepchatej nábytkom - údajne by jej
nebol schopný konkurovať nijaký nábytkársky predajca: len požiarnikom
sa podarilo v tomto Kafkovom meste zachrániť starú pani z takmer smrteľného
obkľúčenia predmetov. Takmer v tom istom čase, v rímskej via Giullia,
a potom v Palazzo Primoli v ulici Zanardelli, konštruuje Mario Praz
svoju ideálnu izbu, v podstate celý rad izieb, neskorší obsah celej
jednej knihy o tom, čo sa v ktorej izbe nachádza a prečo. Spisovateľ
Melville, ako hovorí Gilles Deleuze, hľadal jednu stredovú, centrálnu
izbu, takú, v ktorej by nemuseli mať strach, že v nej niekoho nájde,
takú, v ktorej by ho nenašla živá duša, takú, v akej by cítil obrovskú
a údesnú prázdnotu. Byť v izbe sám je možno predpoklad života, písal
Kafka Jesenskej, keď chcel zdôrazniť svoje stanovisko starého mládenca
a neurotika, skrývajúceho sa pred ostatnými ľuďmi, pred stránkami z
vlastnej kancelárie. Praz je však so svojimi vecami sám: veci sú drahocenné
a určené na to, aby pocítili stopu jeho ruky, písmo jeho dotykov, pretože
na veciach tiež zostáva čosi z pohľadov, ktoré na nich spočinuli,
ako vraví Proust. Historik deštrukcie romantizmu, Praz, sa obklopil
predovšetkým "romantickými" predmetmi, a píšuc o obrazoch Marguerite
Gérardovej, o nábytku z čias Napoleona, o svietnikoch, konzolách, poprsiach,
paravánoch, zbraniach a hudobných nástrojoch - renesančných, manieristických
či barokových - vracal sa do vnútromaternicovej pohody niekdajšej doby
a zdá sa, že tam chcel aj zostať. Jeho pohnútky boli z rovnakého cesta
ako pohnútky onej pražskej dámy - avšak, keďže on bol kultivovanejší
a vzdelanejší, vybral si metódu Woolfovej. Hnijúc v tejto predĺženej
gravidite hrozil obsah Prazovej izby, a teda i izby Swannoovej a izby
Roberta de Montesquieua tým, že zrodí monštrum prílišnej systematickosti
a paroxyzmatickej vyrovnanosti. Ale ideálne bytosti sa nerodia - stávajú
sa doménou výstav z oblasti patológie. Vo svojej pomätenej reverzibilite
Praz, nenarodené dieťa histórie, vyrobil sám sebe placentu, privolávajúc
tak materstvo, ktoré pochádzalo od samého plodu. Podľa toho teda, keď
ľudská bytosť píše, manipuluje nielen so svojou budúcnosťou, ale aj
so svojou minulosťou - takýmto spôsobom meniteľnou. Prazovým zámerom
bolo, aby minulosť (reflektovaná predmetmi) nebola tým, čím minulosť
je, ale tým, čo (ak o týchto predmetoch píše) z nej on sám dokázal vytvoriť.
Takto sa vytvára rozpad v genealogickej štruktúre skúmania ranných prvkov
ľudského myslenia - a každé myslenie to vlastne aj samo robí.
Preložil Karol
Chmel
|
|
Obálka
čísla:
Ilustrácie:
Ivan Csudai
Obsah
čísla:
Umberto
Eco
Ako zdolať colnú kontrolu
s. 3
Ivan Laučík
Horúci popol
s. 6
Zbigniew Herbert
Obrana templárov
s. 11
Zbigniew Herbert
Básne
s. 30
Víťazoslav Hronec
Orechový zvon
s. 37
Emil M. Cioran
Irónia a sebairónia
s. 56
Carl Rakosi
Epigramy
s. 58
Jaroslav Formánek
Vyhnání z ráje
s. 62
Barbara Pribylincová
Dve poviedky
s. 68
Aleš Debeljak
Rezonancie
s. 70
Július Vanovič
Personalizmus Václava Černého
s. 76
Ivan Diviš
Nejzávažnejší lidský nedostatek
s. 88
RECENZIE - POZNÁMKY
Pavel Matejovič
Albert Marenčin: Ako som sa stretol s niektorými pozoruhodnými ľuďmi
s. 92
Marta Součková
Tvorba viac ako láska - Jack Kerouac: Podzemníci
s. 93
Stanislava Chrobáková
Degustácia troch debutov
s. 96
Knižný monitor
s. 100
Matěje Krčmy poznámky o knihách a časopisech
s. 102
36 x podľa Prousta
Ivan Král
s. 110
Bora Ćosić
Prazova izba
s. 111
Ivan Kadlečík
Na okraj
s. 113
Ľudovít Dojč
Koncentračný tábor v Petržalke
s. 116
|
