| |
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
Časopis
Fragment / F. R. & G. (fan page)
|
|
Fragment
ročník 1994, číslo 1
Emil M. Cioran
Aké je všetko vzdialené!
Vôbec, ale naozaj vôbec nemám prdstavu, prečo by sme mali čokoľvek na
svete robiť, prečo by sme museli mať priateľov a ambície, nádeje a túžby!
Veď tisíckrát lepšie by bolo stiahnuť sa kamsi do nejakého vzdialeného
kúta, kam by nedoľahla ani najtichšia ozvena všetkého toho, z čoho sa
skladá virvar a komplikovanosť sveta! Práve v tomto prípade by sme rezignovali
na kultúru a ambície, stratili by sme všetko a nezískali nič. Ale -
čo sa dá vlastne získať na tomto svete? Existujú ľudia, pre ktorých
nemá nijaký zisk význam, ľudia, ktorí sú nevyliečiteľne nešťastní a
osamelí. Aj my sme tak uzavretí jeden pred druhým! A
keby sme aj boli natoľko otvorení, že by sme prijali všetko od toho
druhého a boli aj schopní čítať v hĺbke jeho duše - vedeli by sme vysvetliť
jeho osud? Človek je v živote tak strašne osamelý, že si sám kladie
otázku, či samota agónie, samota umierania nie je symbolom ľudskej existencie.
Chcieť žiť a umierať v spoločenstve je znamením veľkej biedy. Vari je
v posledných chvíľach života možná nejaká útecha? Tisíckrát radšej by
som umieral v samote a opustený na mieste, kde by nikto nevidel a kde
by som mohol dokonať bez pózy, bez zbytočného divadielka. Budia vo mne
odpor ľudia, ktorí sa počas svojho umierania ovládajú, zaujímajú pózu,
aby zaimponovali všetkým naokolo. Slzy pália ako oheň iba v samote.
Tí, čo chcú mať vo chvíľach agónie okolo seba priateľov, túžia po tom
len zo strachu a kvôli neschopnosti postaviť sa zoči-voči svojim posledným
chvíľam. Chcú na seba zabudnúť v rozhodujúcej chvíli umierania. Prečo
sa nezmôžu na nekonečný heroizmus, prečo nepozamykajú všetky dvere,
aby zniesli celé to šialenstvo smrti totálne duchovne prítomní, v strachu,
čo prekračuje všetky možné hranice? Tak ukrutne sme od všetkého oddelení!
Ale nie je azda všetko, čo existuje, nedostupné? Najhlbšou, najohraničenejšou
smrťou je smrť zo samoty, keď sa aj samo svetlo oddeľuje od života,
lásky, úsmevov, priateľov, ba aj od samej smrti. A kladie si paradoxnú
otázku, či existuje aj niečo iné než je ničota sveta a jeho vlastná
ničota.
Preoložil - el
-
Emil Michel Cioran
sa narodil v roku 1911 v Sibiu v Rumunsku. Filozofiu študoval v Bukurešti.
Spolupracoval so skupinou Criterion. V Rumunsku vydal Cioran dve zbierky
metafyzických meditácií: Pe culmile disperati (1934) a Lacrimi Si Sfinti
(1937). V roku 1937 získal štipendium Francúzskeho inštitútu v Paríži,
odkiaľ sa už nevrátil. Do roku 1988 vydal jedenásť kníh aforizmov, úvah
a esejí v nakladateľstve Gallimard. Za prvú francúzsky napísanú knihu
Précis de décomposition dostal v roku 1949 prestížnu cenu Prix Rivarol.
V roku 1988 odmietol cenu Paula Moranda, ktorú mu udelila francúzska
Akadémia za celoživotné dielo. Práce E. M. Ciorana sú preložené do všetkých
svetových jazykov.
| |
Obálka
čísla:
Ilustrácie:
Obsah
čísla:
Emil M. Cioran
Aké je všetko vzdialené
s. 3
Leopold Lahola
Básne
s. 5
Jana Bodnárová
Poviedky
s. 10
Petr Král
Celá neděle
s. 15
Jaroslav Supek
Z ničoho nič
s. 18
Pavel Řezníček
Básne
s. 29
Juraj Špitzer
Postmoderná skepsa a nádej
s. 34
Nichita Stanescu
Básne
s. 66
Antony Flew
Majú všetky ľudské životy a kultúry rovnakú hodnotu?
s. 78
Thomas Pynchon
Entropia
s. 84
Rozhovor s Bohuslavom Kováčom s. 101
Ivan Diviš
Frederic Chopin
s. 106
RECENZIE - POZNÁMKY
Jiří Blažek
Zdeněk Šmíd: Cejch
s. 108
Adam Bžoch
Isaak Babel: Deník 1920
s. 110
Matěje Krčmy listování v
nových knížkách
s. 112
Knižný monitor
s. 113
Časopisecký monitor
s. 115
Skelety a silhouety
Jiří Olič: Autíčko jede
s. 118
36 x podľa Prousta
Pavel Matejovič
s. 119
Pelerína
David Albahari: Pomalý
začiatok
Dokumenty
Prípad Solženicyn
s. 122
Anketa
s. 137
|
