| |
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
Časopis
Fragment / F. R. & G. (fan page)
|
|
Fragment
ročník 1995, číslo 1
Andrzej Kijowski
Načo je literatúra
Spor je síce starý, ale to neznamená, že neaktuálny. Pán Spodek obnovil
starý spor týkajúci sa "pravdy" a "idey" literárneho diela. No prosím!
Nikdy by sme nemali prestať diskutovať o prvkoch - jazyk je ako pohyblivý
piesok: čo sme na ňom a z neho včera postavili, vyžaduje dnes prestavbu.
My dvaja s pánom Spodkom by sme sa azda najskôr zmierili s Ingardenovou
teóriou ako východiskom; zdá sa, že obidvaja nemáme ani krajne formalistické
(estetizujúce), ani krajne utilitaristické sklony. Spodek by súhlasil
menovite s tým, že o "pravde" literárneho diela sa dá hovoriť len v
takom zmysle, že "metafyzické kvality" ktoré sa v ňom objavujú (strach,
utrpenie, dobro a pod.) sa vzťahujú na duchovný stav vecí, poznateľný
vďaka vnútornej skúsenosti. Podľa tejto fenomenologickej teórie by bola
literárna tvorba umením komunikovania (poskytovania) vnútorných skúseností
prostredníctvom komplikovanej signalizácie, ktorá sa skladá z rôznych
vrstiev znakov, predstavujúcich jednotu. V poriadku? >>
viac textu
Danilo
Kiš
Banálnosť je nezničiteľná ako fľaša z umelej hmoty
Byť spisovateľom "znamená postaviť medzi seba a ostatných ľudí kopu
potlačeného papiera a celú horu nepresností a nedorozumení" (Andrić).
Písať a hovoriť teda s tým vedomím, že písanie je len rozmnožovanie
nedorozumení, je mučivá robota, určitý druh masochizmu, ak chcete, a
spisovateľ by mohol svoj život prežiť (najmä u nás) pri opakovaní svojich
vlastných tvrdení a nedorozumenia by iba narastali. Problémom tu, prirodzene,
nie je len sémantická, či významová rovina a z nej vyplývajúce nedorozumenia,
ale aj jedna hlboká pochybnosť, ktorá žije vo svete filistrov a novinárov,
pochybnosť o všetkých morálnych hodnotách, presvedčenie, že všetci básnici
sú vlastne klamári (čo sa aj môže zhodovať s realitou), že každé napísané
slovo je napísané s iným zámerom, než aký predstiera, že hovorí niečo
celkom opačné, ako ste napísali, za každým slovom sa hľadá jeho skrytý
(ideologický alebo amorálny) význam, a ak aj niekto s vami súhlasí -
presnejšie, s vašou jasne sformulovanou ideou - tak mu ešte vždy zostáva
široké pole možností odstúpiť od vás buď preto, že nesúhlasí s tým,
čo ste povedali (čo je úplne v poriadku), alebo preto, že si myslí,
že ste mali hovoriť o niečom inom, a nie o tom, o čom hovoríte. >>
viac textu
Claudio
Magris
Kiš zo Subotice
Smrť Danila Kiša vzala svetu nenahraditeľného spisovateľa, ktorý so
starostlivou dôslednosťou písal o fragmentoch úporné vytrhávaných z
chaosu skutočnosti, a pretrhla tak naše sotva započaté priateľstvo,
ktoré sa hanblivo odkrývalo v zhodách a názorovom príbuzenstve. Spočiatku
bol Kiš podozrievavý, takmer na mňa pozeral cez prsty. Boli sme v Talianskom
kultúrnom inštitúte, priviedol ho náš spoločný priateľ Predrag Matvejevič
- Sartrov a Krležov spolubesedník, autor Stredomorského breviára - áno,
spolu s Maurice Nadeauom je kmotrom francúzskeho vydania môjho Dunaja.
Nie je mi zaťažko predstaviť si, že Kiš a priori nebol nijako nadšený
pozvaním na literárny večer.
>> viac textu
|
|
Obálka
čísla:
Ilustrácie:
Obsah
čísla:
Andrzej Kijowski
Načo je literatúra
s. 3
Ivan Štrpka
Rovinsko, juhozápad. Elégia
s. 7
Juraj Špitzer
Ťažkosti nielen s úvodom
s. 15
Ivan Jelínek
Pustiny
s. 25
Lajos Grendel
Za zrkadlom nie je nič
(Poviedka a rozhovor)
s. 33
Egon Bondy
Mlha, tma a zima tu je
s. 43
Poste restante
Danilo Kiš
(Nikćević, Magris, Petri,
Ivanji) s. 55
Pavel Bunčák
Premeny
s. 79
Samuel Beckett
Prvá láska
s. 93
Básnici z Ameriky
Hayden Carruth
s. 107
Aldous Huxley
Dvere vnímania
s. 117
Šeherezády 2001
(Filipović, Barnes, Byatt, Horozović)
s. 129
Lubomír Martínek
Oáza neklidu
s. 143
Imro Weiner-Kráľ
Denníky
s. 143
His Masters Voice
(Kasarda, Matejovič, Vladislav, Diviš, Eco)
s. 167
|
