|
|
|
|
Aktuálne
Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)  |
Fragment
ročník 1995, číslo 3
Svokor: Jemeľjan Sidorovič, námorný kadet vo výslužbe. Krpáň, chudý, scvrknutý, ale so solídnou fasádou. Tvrdí, že sa plavil po oceáne. Keď bol v Konštantínopole, videl sultána. Odvtedy, čo je vo výslužbe, hľadá si miesto správcu domu alebo nejakého hospodárstva. Nemá rád neporiadok. Vstáva o štvrtej ráno a sám si čistí topánky. Spať chodí o ôsmej. Spí v hosťovskej izbe. Večer sa dlho modlí v mojej pracovni, a mňa núti, aby som stál a nefajčil. Zbožňuje umenie, ale vedu neuznáva. Vyčkáva, kedy ma zatvoria za to, že čítam noviny. V čase sviatkov ma budí na rannú omšu. Na meniny dostáva pozvanie od priateľa z detstva, námorného kapitána druhej triedy Pavla Antonoviča Dromad'erova. Jednostaj sa moce v kuchyni okolo suda s kvasom. Často plače. Svokra: Glafira Kuzminišna. Rozkysnutá šesťdesiatnička. Usmoklená, pobožná, mravná a popri tom neuveriteľne hašterivá osoba. Kdekomu sa sťažuje, že ju Boh potrestal zaťom. Ctiteľka cigorkovej kávy, smotany a rybičiek. Mäso neje: zaprisahala sa. Už dávno sa chystá na druhý svet, ale stále nič. Každý deň sa vláči po návštevách. Chváli sa tým, že jej starý neslope. Dohadzovačka, na percentá požičiava peniaze a kupuje haraburdy. Mne vymyslela titul "zloduch". Mne! Vari ju neživím? Nepripomínam jej každý deň, koho chlieb je? Nedávam peniaze na masť, ktorou si natiera v noci kríže? Naničhodnica akási! Brat mojej ženy: Ivan Jemeľjanovič. Veliteľ hasičov, prepustený zo služby pre sústavné požívanie alkoholických nápojov. Hľadá si miesto a chce sa oženiť s bezúhonnou dievčinou. Na ženách si cení v prvom rade "rozum". Vlastnoručne podrezáva sliepky, husi a kačice. Chodí na trh po potraviny. Verí na špiritizmus. So mnou sa škriepi. Tvrdí, že zo mňa nikdy nič poriadne nebude. Ani hádky mu však neprekážajú v tom, aby sa celé dni váľal v mojej posteli. Chce si kúpiť pušku. Rodičov si neváži. Pantelej: druhý brat mojej ženy. Pracuje ako kurič na železnici. V sobotu k nám chodí spávať a celú noc vyhráva na harmonike. Sľubuje, že mi urobí puzdro na cigarety. Dvakrát stál pred súdom pre výtržnosť a na odporúčanie Ivana Jemeľjanoviča sa dvakrát odvolal. Miťku bije po hlave. Núti ma, aby som ho dal ostrihať. Ožran. Kosťa: tretí brat mojej ženy. Felčiar, každý týždeň púšťa otcovi žilu. V našej štvrti má bohatú klientelu, ale všetko, čo si zarobí, prepije. Rád číta romány a má predplatené noviny Gatcuka, ktoré nikomu nepožičiava, lebo sa bojí, že by sa mohli zašpiniť. Je poďobaný od kiahní. Ženiť sa nechce, v žene totiž vidí príčinu všetkého zla. Kašeľ lieči detským zásypom, odporúča, aby ho chorý užíval vnútorne a zapíjal vodkou. Bol v Moskve na výstave a kúpil si tam prístroj, ktorý robí všemožné kúzla. Rodičov si nectí pre ich nevzdelanosť. Mňa nemá rád, pretože mu nechcem dovoliť, aby si na mojom stole mohol uskladniť fľaštičky s liekmi. Ožran. Matke kradne peniaze a lekvár. Moja žena: Agaša. Drobná, menejcenná, plochá, tuponosá, nahrbená, ale hašterivá osôbka. Na tvári sa jej zračí ustavičný pocit strachu. Bojí sa rodičov, bratov, muža, myší, žiab, švábov, veľkých múch... Rodí každý rok. V detstve ju prešiel hasičský voz. Pred piatimi rokmi som jej kúpil strieborné hodinky, ale nenosí ich, lebo sa bojí, že by ich pokazila. Číta, ale písať nevie. Každý deň plače. Perie plienky - v tom je odborníčka. Moja mama: Mavra Stepanovna. Drobučká, zhrbená starenka. Stále sa bojí zlodejov a pod chvíľou sa chodí pozerať, či sú dvere dobre zamknuté. Vytápa z postelí ploštice a na steny lepí obrázky. Pomáha pri pôrodoch a napráva kosti. Kosťova nebezpečná konkurentka. Pálenku neodmietne. Tetuška: (neviem či moja alebo ženina). Živá mĺtvola. Celé dni a noci sa váľa na peci, z ktorej nikdy nezlieza. Živí sa iba čajom. Míša a Váňa: moji synovia, dvojičky. Gymnazisti, prvoročiaci. Najhorlivejší zberatelia pätoriek a štvoriek. Zo správania majú trojky. Fajčia a po plotoch čmárajú škaredé slová. Lietajú po ulici, vyzváňajú v cudzích domoch a z dvier strhávajú menovky. Každý deň ich mlátim. Zojka: moja dcéra. Tmolí sa okolo pece. Priatelí sa s mačkami a psom, s ktorými aj spáva. Po nociach fňuká, budí ma zo spánku, za čo ju nemilosrdne mlátim. Kniha sťažností Kvôli tejto knihe
zariadili na železničnej stanici osobitnú kanceláriu. Kľúč od nej "je
v úschove staničného dozorcu", hoci v skutočnosti nijaký kľúč netreba,
pretože kancelária je ustavične odomknutá.
|
Obálka
čísla:
Obsah
čísla: |
|
|