revue pre literatúru, výtvarné umenie, históriu a kritiku

 

 



 

Aktuálne

Podujatia

Archív

Redakcia

História

Knižná edícia

Predplatné

Kontakty

 

Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)

 

Fragment ročník 1995, číslo 5-6

Umberto Eco
Chcete vedieť, kto hodil do koša Prousta, Flauberta a veľa iných?


"Možno som hlúpy, ale jednoducho sa nedokážem zmieriť s tým, že nejaký chlapík môže spotrebovať tridsať strán na opis toho, ako sa prevracia v posteli z boka na bok, kým sa mu podarí zaspať." S touto motiváciou istý recenzent vydavateľa Ollendorfa odmietol Proustovo Hľadanie strateného času. Tento prísny rozsudok nemôže chýbať v zábavnej zbierke vnútorných recenzií a listov oznamujúcich odmietnutie diela, usporiadanej André Bernardom a uverejnenej v Pushcart Press pod názvom Rotten Rejections.

V tejto zbierke sa uvádza autor, titul i dátum, ale už nie meno vydavateľa, ktorý rukopis odmietol. Na začiatku knihy je však predsa len zoznam vydavateľov, ktorých sa publikácia týka - a možno tam nájsť všetkých od "Faber & Faber" po "Doubleday", od "New Yorkeru" po "Revue de Paris". Roku 1851 odmietli vydať v Anglicku Bielu veľrybu s takýmto odôvodnením: "Nemyslíme si, že by tento titul našiel uznanie na trhu s detskou literatúrou. Kniha je príliš rozvláčna, štýl je zastaralý a zadá sa, že si nezasluhuje slávu, z ktorej sa vraj teší." Flaubertovi vrátili roku 1856 Pani Bovaryovú: "Vážený pane, svoj román ste pochovali pod haldou detailov, ktoré sú síce dobre vykreslené, ale úplne zbytočné." Emily Dickinsonovej zamietli prvú básnickú zbierku v roku 1862: "Kontroverzné. Všetky rýmy sú chybné."

A teraz pár príkladov z dvadsiateho storočia. Colette Claudine v škole, r. 1900: "Nepredalo by sa ani desať kusov." Henry James, Svätý prameň, r. 1901: "Doslova to ide na nervy... Nečitateľné." Max Beerbhom, Zuleika Dobson, r. 1911: "Nemyslíme, že by malo význam vôbec sa tým zaoberať. Autorovo sebauctievanie vysoko prekračuje uctievanie inými; vo svojej literárnej práci nikdy nedosiahol úroveň hodnú pozornosti." Ezra Pound, Portrait d'une femme, r. 1912: "V prvom riadku je priveľa hlások r." James Joyce, Portrét mladého umelca, r. 1916: "V závere knihy sa všetko rozpadáva. Rovnako samo dielo, ako aj myšlienky v ňom obsiahnuté sa rozbíjajú na mokré hrudky ako zvlhnutý pušný prach." Francis Scott Fitzgerald, Táto strana raja, r. 1920: "Novele chýba koniec. Ani charakter, ani hrdinovo počínanie podistým nedosiahlo bod, ktorý by ospravedlňoval záver." William Faulkner, Azyl, r. 1931: "Bože môj, Bože môj, nemôžme to uverejniť. Všetci by sme skončili vo väzení." George Orwell, Farma zvierat, r. 1945: "V USA niet ani reči o tom, že by sa tu predávali príbehy o zvieratách." O Beckettovom Molloyovi, r. 1951: "Nemá zmysel uvažovať o vydaní: zlý vkus amerických čitateľov sa nedá spojiť so zlým vkusom francúzskej avantgardy." Denník Anny Frankovej, r. 1952: "Toto dievča, ako sa zdá, nie je obdarené nijakým mimoriadnym pozorovacím talentom, a veru ani nevie, ako túto knižku pozdvihnúť nad úroveň banálnej aktuality." William Golding, Pán múch, r. 1954: "Nemyslíme si, že by sa Vám podarilo úspešne rozvinúť myšlienku, ktorá by sa javila ako prísľub." Nabokov, Lolita, r. 1955: "Toto by bolo treba porozprávať psychoanalytikovi, čo sa v podstate aj stalo, a až potom to prerobiť na román, v ktorom je už teraz zopár krásne napísaných fragmentov, ale ktorý je priveľmi odpudzujúci aj pre toho najosvietenejšieho freudistu... Odporúčam zahrabať aspoň na tisíc rokov." Malcolm Lowry, Na úpätí sopky, r. 1947: "Svetlo dopadajúce priamo na život hrdinov, rovnako ako ich premýšľanie o minulosti a súčasnosti je nudné a málo presvedčivé... Kniha je príliš dlhá na to, čo chce autor povedať." Joseph Heller, Hlava 22, r. 1961: "Nemôžem pochopiť, čo chce tento človek dosiahnuť. V románe ide o skupinku amerických vojakov v Taliansku, z ktorých jedni spia so ženami druhých, prípadne s niekoľkým talianskymi prostitútkami, ale nepripadá mi to nijako zvlášť zaujímavé. Autor by chcel byť zábavný, možno je to satira, ale nepobaví to nikoho, nemá to žiadnu intelektuálnu úroveň. Má dva nápady, obidva zlé, a ustavične sa k nim vracia... Nuda na kvadrát." Prejdime teraz k populárnej literatúre. H. G. Wells, Stroj času, r. 1895: "Pre bežného čitateľa málo zaujímavé a príliš plytké pre čitateľa vzdelaného." Vojna svetov toho istého autora bola odmietnutá v r. 1898: "Nekonečný zlý sen. Z tohoto nebude nič. Prosím vás, vôbec nečítajte túto ohavnú knihu." Požehnaná zem Pearl S. Buckovej, r. 1931: "Ľutujem, ale americká verejnosť sa ani prinajmenšom nezaujíma o Čínu." The Ipcress File od Lena Deightona, r. 1963: "Nielenže v polovici cestu už nevládze, ale navyše má sklony plytvať časom na druhoradé záležitosti. Podľa všetkého nemá ani najmenšiu predstavu o tempe rozprávania, ochutnáva slová, vyžíva sa v štylistických nuansách, až je z toho človeku zle." John Le Carré, Smrteľný chlad, r. 1963: "Vydajme mu potvrdenie. Le Carré nemá budúcnosť."

Preložil -e l-

 

 

Obálka čísla:

Ilustrácie:

Pokochajte sa!

Obsah čísla:

Emil M. Cioran
Groteska a zúfalstvo
s. 3

Karol Chmel
Faktický stav

s. 5

Rastislav Durman
100 osobností, ktoré poznačili svet
s. 15

Leopold Lahola
Ako jed škorpióna
s. 25

Svetislav Basara
Dhamapada
s. 33

Nebojša Vasović
Do klbka
s. 51

Juraj Špitzer
Ešte sa porozprávať
s. 65

Rudolf Sloboda
Smútok nech nie je mojím častým hosťom

s. 94

Poste restante
Milan Rastislav Štefánik
s. 125

Tadeusz Róževicz
Francis Bacon čiže Diego Velázquez na zubárskom kresle
s. 143

Alexander Nekrič
Utopie u moci
s. 159

His Masters Voice
(Kopsová, Eco, Groys)
s. 221


 

 

c
© 1987-2014 F.R.& G. publishing
The publication of this website has been made possible by a grant from the
Fund for Central & East European Book Projects, Amsterdam.