revue pre literatúru, výtvarné umenie, históriu a kritiku

 

 



 

Aktuálne

Podujatia

Archív

Redakcia

História

Knižná edícia

Predplatné

Kontakty

 

 

Fragment ročník 1997, číslo 1-2

His Master´s Voice

Emil Cioran
Slzy a svätci

Historickým údelom človeka je iba doviesť do konca myšlienku Boha. Keď človek vyčerpá všetky možnosti svojich skúseností s božstvom, keď si pohovie vo všetkých podobách Boha, osudne sa mu potom zhnusí absolútno a presýti sa nevyhnutnosťou, aby si mohol slobodne vydýchnuť. V zápase proti Bohu, ktorý si našiel posledné útočisko v niektorých záhyboch našej duše, nemožno pomenovať to nešťastie, ktoré bude čoraz väčšie tajomným strachom z jeho vylúčenia. Teda, chcel by som stroviť posledné zbytky Boha, aby si sa nikým nerušený mohol tešiť zo slobody, ktorá bude po tomto vylúčení nasledovať. Aká by to bola slasť, keby si dospel k okamihu, keď božská prítomnosť by nebola vôbec možná! Keď stratíš kontakt s osobným Bohom, nezostáva ti nič iné, ako pestovať v sebe bezhraničnú túžbu zbaviť sa pút. A strach, že On sa kedykoľvek môže zjaviť, nás bude prenasledovať dovtedy, kým si budeme myslieť, že sme najslobodnejší, že neovládame prekvapenie samoty, a že On sa môže skrývať za akýmkoľvek skľúčením. Preto si zápas s Bohom vyžaduje tú najobratnejšiu stratégiu, aby nepriateľ nemohol zneužiť akúkoľvek našu slabosť a nemohol sa znovu vrátiť na stratené pozície.

Zaujímavé je, ako vie unavovať táto myšlienka Boha! Organická, fatálna neurasténia. Jej prítomnosť vo vedomí je neprestajná vyčerpanosť, skrytá a zdrvujúca horúčka, ničivý princíp. Všetci otroci v ríši tejto myšlienky sa rýchlo pominú. Budeš sa čudovať, koľko mystikov a koľko svätcov sa dožilo staroby s utkvelou predstavou Božstva, ktorá ich sprevádzala po celý život.

Zriecť sa spánku, aby si mohol viac naň myslieť a milovať ho! Ale veľmi dobre vieme, že ich mŕtvoly nezapáchajú, lebo sa už nemá čo rozkladať: zredukovali sa na prvky ich prvotného zloženia, stali sa podobní Bohu. A je to iba maximálny efekt bytosti.

Teológia je negáciou Boha. Nezmyselná myšlienka hľadať argumenty, aby si dokázal, že Boh jestvuje, predpokladá toľko vnútornej úbohosti, až je nad slnko jasné, že všetky teologické traktáty nemajú cenu ani ako jeden výkrik Svätej Terezy. Odkedy existuje teológia, akékoľvek svedomie nezískalo ani jedinú novú istotu. S Bohom je všetko omnoho jednoduchšie: ocitáš sa, keď to najmenej čakáš, uprostred neho. Tu začína ten trýznivý a zložitý okamih: teológia zaostala, lebo je iba prostriedkom, na ktorý veria ateisti. Najhlúpejší mystický bľabot je bližšie Bohu ako Summa teologica a improvizovaná modlitba dieťaťa obsahuje väčšiu ontologickú záruku ako všetky ekumenické synody dohromady. Bez mystického vyznania náboženstvo, a spolu s ním aj cirkev, by neboli zaujímavejšie ako akákoľvek ekonomická, finančná alebo daňová otázka. Všetko inštitucionalizované a teoretické prestáva byť živé. Cirkev a teológia sú zárukou trvalej agónie Boha.

Národ upadá, keď sa začína nudiť. Zatiaľ, kým nevyčerpá všetky možnosti rastu, je automaticky aktívny, terorizovaný vlastnými hodnotami a vlastným obsahom. Prílišná veľkosť a sláva plodia reflexívnu únavu, osudný základ nudy. Súmrak jedného národa sa stotožňuje s maximom kolektívnej rozvážnosti. Pudy, ktoré splodili „historické činy“ a sláva s nimi spojená, strácajú odolnosť a na ich ruinách sa objavuje nuda. Angličania sú národom pirátov, ktorí, po tom, čo vyplienili svet, začali sa nudiť. Barbarské siláctvo zrýchľuje životnú vyčerpanosť a popiera chuť do života na samom vrchole vitality. Rím nezanikol následkom barbarských vpádov ani pod vplyvom kresťanského vírusu, ale jeho podstatu zruinoval oveľa zložitejší a osudovejší vírus: nuda. Oni začali mať „čas“, ktorý nedokázali naplniť žiadnym obsahom. Voľný čas je prekliatím, ale je aj jedinečnou skúškou pre národ. Čo znamená voľný čas, keď nie bezobsažné trvanie zbavené podstaty? Vyprázdnenie časovosti je charakteristickou črtou nudy.

Preložil Ondrej Štefanko.

 

Obálka čísla:

Kresba archív

Pokochajte sa!

Obsah čísla:

Alojz Ihan
Rezervácia reality

str. 3

Ján Štrasser
Básne

str. 9

Súčasná maďarská próza
László Darvasi
László Garaczi
Péter Nádas
Gábor Németh
Miklós Mészöly
Lajos Grendel
str. 17

POSTE RESTANTE
Tomaž Šalamun
str. 55

Sławomir Mrożek
Zatvrdené svedomie
poviedka, rozhovor
str. 119

Jiří Veselský
Pel

str. 131

Lubomír Martínek
Vice Versa
str. 139

Thomas Bernhard
Imitátor hlasov
str. 157

Noam Chomsky
A kde sú partizáni?
rozhovor
str. 165

Rudolf Sloboda
Z denníkov
str. 175

His Master´s Voice
Basara, Pażniewski, Cioran
str. 215


 

 


© 1987-2014 F.R.& G. publishing
The publication of this website has been made possible by a grant from the Fund for Central & East European Book Projects, Amsterdam.