revue pre literatúru, výtvarné umenie, históriu a kritiku

 

 



 

Aktuálne

Podujatia

Archív

Redakcia

História

Knižná edícia

Predplatné

Kontakty

 

Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)

 

Fragment ročník 1998, číslo 3-4

Daniel Hevier
Básne


Riadky

ako viete
že Boh nás už stvoril?

čo ak sme iba zahodený náčrt
konspekt
karikatúra troma ťahmi
a naša pokrčená
guľa z papiera
sa spomalene kotúľa medzi odpad galaxií

zatiaľ čo
v inom čase
z iného muža a inej ženy

vychádzajú
ako živé pramene
iné potomstvá

Tieň

nikdy nevieš s kým
pôjdeš keď
vyjdeš z domu

chemické ruky slnka
ti vymodelujú tieň
alebo ťa nechajú nahého
iba s chudým telom

možno ti hviezda
prepáli kabát
ako konček cigarety

možno sa k tebe pridá
pes
manželka celej ulice
vodca davu
v tejto chvíli opustený
zlodeji
nájomní vrahovia
slepé harfistky
riaditelia bánk
a trhovci
zástupy národov
ktoré opustil boh
a všetci ťa budú tlačiť pred sebou
ako pohyblivý terč
panáka
s nakresleným srdcom
záštitu
spasiteľa v.v.

keď vyjdeš
z mliečnej hmly tohto rána
nikdy nevieš
ako sa skončí dnešný deň

či sa prebudíš zo sna
alebo zaspíš do bdenia

Správy o zabitých

najlepšie si dať noviny pod seba
a prečítať ich zadkom
na mokrej lavičke

nedozvieš sa nič o dátumoch počtoch a objemoch
o sťahovaní národov v ľuďoch

dozvieš sa však všetko
o vlhkosti a klíčení a chvení

a vranách
a pandravách

o vášni ktorá ostrými švami
priväzuje k sebe telá

o všetkom čo ostáva
pod rozsvietenými stromami
a sukami a leknami a ropuchami
a iným odpadom života.

Len čo

len čo vyjdeš z domu
bez telesného strážcu a hovorcu
skočia na teba módne trendy
náboženstvá
kapitálové spoločnosti
spoločníci bez lode ale s oceánom
vykladači kariet
predavači zázrakov
predavači tieňov
oblečú ťa do šiat ušitých neviditeľnou
cvernou
nadvihnú neviditeľnú vlečku
už kráčaš v honosnom sprievode
a tŕpneš
kedy sa objaví ono dieťa
ktoré o tebe zakričí
to čo ty vieš o sebe potichu

Rieka je tretí breh

pondelok
utorok
streda
rieka ktorá tečie je tá istá
to len dva brehy plynú

kráčam po moste
na desať minút som jeho vlastníkom
potom ho s nevýhodnou zľavou
predám neznámemu chodcovi
ktorý pokračuje v mojej chôdzi

na moste
sa dozvieš všetko o všetkom
iba jeho meno nie je nikde zapísané

tak ako meno rieky v atlasoch
nie je to čo si so sebou nesie tá voda pod tebou

a keď už hovoríme o tom
ako sa voláš ty

Z opačnej strany zrkadla

druhá strana zrkadla
s takou neľútostnou optikou
že sa musí obrátiť
a zavesiť na stenu

aby sme neoslepli
pri pohľade na to
čo ostalo z nás

Strelec ruží

muž ktorý dokáže
pohľadom zostreliť plameň sviečky

tu číha
s prstom na kohútiku
na okamih
keď sa oddelí tieň od svojho tela
a vysoká divá ruža
zrýchlene vyrastie
nad vrany

vtedy strelec stlačí hrdielko holubice
a krehká hlinená hlava
sa rozosmeje krvavými klaunovskými ústami

Starci v marci

sú múdri starí muži
ktorí sa opíjajú vínom a do čaju
namáčajú špičku pera

sú múdri starí muži
ktorí sa zaľubujú do mladých stehien
konzervatoristiek

sú múdri tí starci
ktorí zasadia kameň do vody
snehovú guľu do ohňa
vložia list pod jazyk
a mincu pod pohár

sú múdri starí chlapi
tým nevyliečiteľným bláznovstvom
ktoré robí z kalendárov
papierové lastovičky

Čo po mne zostane

keď tu zanechám
niekoľko tých knižiek
obrázok
knôt a píšťalu

všetko čo sa zanecháva
budúcim pokoleniam

čím sa preukážem
v priestore
do ktorého sa nechodí
v ktorom sa nájde to
čo sa voľakedy volalo mnou

čo ak nám tam povie
najvyššia prázdnota

ty nemôžeš
pretože si nebol dosť šialený
pretože si nemal dosť odvahy
na to
aby si odrezal z vešiakov všetky svoje kabáty
a poslal ich po rieke
ako obrovské listy

ty sen nesmieš
ale vrátiť sa niet kam

nik ti o tom nepovie
z tých čo odišli
pretože nemajú také obrovské ústa
aby im cez ne prešlo
to príšerné mlčanie
o tom ničom

Varovanie

bude zasa vojna
na to netreba ani dobre platených
prorokov

ani vranie pero
ktoré z ničoho nič padne do mlieka

na všetkých stranách
sa zhromažďujú armády

nahromadilo sa toľko toho
čo si chceme povedať
my ktorí sa nevieme dohovoriť

dnes som zodvihol slúchadlo
a počul som v ňom šumieť krv

súhvezdia si vymenili miesto
ako deti pri hre na tretieho zbytočného

ale to čo príde
sa ani zamálo nedotkne hviezd
ani vietor o tom nebude vedieť
dážď si to nevšimne

ľudstvá sa už vydali na pochod

Počkám kým moja kravata vyjde z módy

a potom si ju dám
počkám kým aj poslední zúfalci
zabudnú čítať knihy
a potom nechám na lavičke
pohodené moje nedokončené ticho
počkám kým dozreje
môj klaunovský nos
a potom sa doň oblečiem
počkám kým bude každý slávny
na desať minút
a potom sa vmiešam do živej štatistiky
počkám kým začnú falošní proroci
kameňovať falošných prorokov
a potom vydám svoje svedectvo
počkám kým sa zotmie
v belasej farbe
a potom vyvesím svoju hviezdu
počkám
kým už nebude nikto vedieť čakať
počkám
kým sa nebude dať robiť nič iné
iba čakať

a potom
sa pohnem

 

Obálka čísla:

Kresba

Pokochajte sa!

Obsah čísla:

Dane Zajc
Strach dnes

s. 3

Daniel Hevier
Básne
s. 9

Krzysztof Varga
45 námetov na román - B strany singlov

s. 23

Daniil Charms
Pokladníčka

s. 57

Ondřej Mrázek
Sovětský předchůdce Ionesca a Becketta?

István Domonkos
Havária
s. 71

Archív
F. A. Ossendowski
Ľudia, zvieratá, bohovia
s. 85

Jana Beňová
Parker
s. 139

Jean Baudrillard
Možno som ohrozený druh
(rozhovor)
s. 147

Knižná edícia časopisu Fragment
s. 157


 

 

c
© 1987-2014 F.R.& G. publishing
The publication of this website has been made possible by a grant from the
Fund for Central & East European Book Projects, Amsterdam.