|
Fragment
ročník 2001, číslo 3-4
Eugen Gindl
Herbár
dní
ŽRECOVO
LAMENTO
(Po návšteve veľkomoravskej
vodnej pevnosti v Mikulčiciach)
Tu: Kde
zápasia vetry Tie z Atlantiku S tými z Ázie
Zrážajú sa vzducholode oblakov
A mĺkvo bojujú armády semien
Zo škótskej vysočiny (Šedivník) Z východných stepí (Kavyľ)
Tu: v
rozďavenom lone kontinentu Kde sa tmel dejín z rudy času taví
A z plytkých
hrobov Skutý kov
Spod hrdze presvitá Chveje sa vidmo premien
Na ostrí mečov Na hrote kopie
V prestretej krajine Čo lenivo si preťahuje kĺby
Tu: Kde
rieka Váhavo Nové korytá si hĺbi
Ostrovy Pätami predkov uhnietené Za hlbokými valmi
rašeliny Lekníny ako plávajúce míny Čajky na nebi
Bez dymu Celé tisícročia V archipelágu Ktosi udržuje pahreby
Obáv i nádejí Po každej zmene
Nad ložiskami číslom opatrených kostí
Tu: Dávno
zhoreli už všetky mosty
A brody voda odniesla Nemí prievozníci sa zapierajú do vesla
A prevážajú cudzích hostí Do pevnosti
Kde bdejú už len ostružiny A krotký hmyz
Modlitby hlaholivo komolí Vo vitrínach Úslužne Škeria sa žlté lebky
Do riedkej
tmy Mátohy (dávno už) sa prevtelili Všetky
Neviditeľná žaba Z tŕstia Clivo kŕka
Tu: chlieb
a soľ nik už neponúka
Výsmešne šumia lužné kupoly Vietor Po jednej
Komnaty kniežat a vladykov zatvoril A z prázdnej (egejskej)
lastúry Zaznie hlas kukučieho vajca Vo vychladnutom hniezde
Kultúry
Duch dejín kráča po zarastenej ceste Bosý
Okolo hlavy mu krúžia podlízavé osy Iba tie môže jeho refrén ohúriť
Kukuk! Nesie sa do polí
Víťazne horí vňať Kukuk! Kukuk! V žíhľave žrec sa tmolí
Po sloviensky svoj osud preklína Kukuk! Kukuk! Kukuk!
Metoda
sme mali Aj Konštantína Nemali sme Žiaľ Merlina
Jún/Júl
2001
PRI MORAVE:
DVANÁSŤ ROKOV
PO ODSTRÁNENÍ OSTNATÝCH DRÔTOV
Bocian
stojí v tom istom
hniezde Na tej istej
nohe Leknínom sa v mŕtvych ramenách
darí Modrasté loopingy vážok
nad vlaňajším tŕstím
sú o čosi krkolomnejšie
Páperie vyhasína
v zlatistých sieťach
rieky Slzy vŕb Spenené
pred skanutím Uviazli na cípoch
listov Trsy sírovca Na kmeni topoľa
tvrdnú Čakajú na ďalšie prevtelenie
Hlas neznámeho vtáka Z húštiny
Kohosi privoláva Tieň volavky
hladká odkliatu krajinu
Telo mojej
ženy Nahé
Na spúste žltých kvietkov
ktoré ani neviem pomenovať
Obalené láskavým bzukotom Útes
vyzývavej bezbrannosti V tichom
špľachote času Na druhom brehu
opalizujú šošovky ďalekohľadu
Rakúski (po)hraničníci
pozorujú pohyb lienky
medzi jej lopatkami Výstražnú tabuľku
Pozor štátna hranica Odniesol
ktosi do múzea
totality Alebo do zberu
Pach
rybieho slizu Chabzda
Náhlivé kroky hmyzu Pri Morave
sa za tých dvanásť rokov veľa
nezmenilo Ostnaté drôty zmizli
Hranica ostala Akurát ju strážia
z druhej strany (Tak im treba!)
(Tak nám treba?)
Široko
- ďaleko nijaký strom poznania
Nijaký diabol Nijaký anjel s horiacim mečom
Nijaká brána Ktorou by nás chceli
vyhnať Naspäť do raja
Máj/Jún
2001
V KAŇONE
RIEKY DYJE NAD ZNOJMOM
Jar zhustla
Pamäť stone
Čas pelech si ustlal
na dne tône
Nad riekou
Nadivo Kvitnú mandle
Škovránok o život
Švitorí Slnko kým zamdlie
Na dne
kaluže Dvojmo
Vlaňajší žaluď hnije
Kaňonom vlečie sa už milióny rokov
Dyje Stáročia Na hladine sa hojdá
(ak dejepis neluže)
Znojmo
Zo stien
rotundy Opäť Vystúpili
svätci Vietor im ploché tváre
čistí Hlasno premýšľa
Nejednému Farebná slza Po tvári
skanie Z rotundy Nadobro
Vyhnali už ošípané Ale:
Okolo S pivom v ruke Potĺkajú sa
samí ateisti Potomkovia
kresťanského kráľa
Přemysla
Za ohybom
rieky Tichá
kupola kláštora Na dvore šuští hloh
Ora et labora Žíhľava číha
v prítmí
Boh?
Ten sa z cely už vykradol
Po špičkách
Dávno pred mníchmi
Čas pelech
si ustlal V pamäti
Jar zhustla Krotko starne
Zasvieti (možno raz) kúsok sľudy
z tohto dňa
keď ho smrť vysype
do smetí
Jún
2001
| 
