| |
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
|
|
<<
späť na Fragment ročník 2002, číslo 3-4
Saša Jelenkovič
Cesta
na Aljašku
ÚTECHA
O čom
hovoria pergameny: o hrôze
náhodnosti, neúnavnom úsilí strážcov
pečatí, o mechanizme dejín: striedaní
ústupov a zamlčiavania? Do mechov
a sudov
sa nestáčalo víno: svetlo
menilo hranice (A nebo bolo kedysi
plné tajomstiev.) Pridlho som žil
v tieni triumfu, než aby sa predo mnou
mohli
otvoriť ešte nejaké
iné dvere okrem pivničných. Pod matracom skrývam náčrt zvona.
Ten ma zunením uspáva aj budí.
Čítam
o zázraku, čo zachraňuje, o tajomstve,
čo láka. Odtrhnutý od svojej
jedinečnosti, ponáram sa do mlčania.
MASKA
Ručičky
hodín prešli ešte jeden okruh:
v susednom byte niekto zabudol
zatvoriť kohútik: kvapky vody rozbíjajú email,
spánok i ticho chladných predizieb.
Vystrašený
zlými snami rozbrechal sa pes.
Ak sa zobudíš a budeš chcieť jablká,
zotriem ti pot z horúceho čela
a perami snímem odtlačok strachu
z tvojich
úst. Uspí ťa bolestná melódia zabudnutia.
Celkom prázdny, zahľadený na holé steny,
zhasím sviecu a potichu zatvorím dvere.
Medzi
stránkami starých kníh,
v ktorých ešte vždy trvajú vojny,
začnem hľadať staré fotografie a listy.
OLIVY
Urobil
som spojnicu Európa – India.
Po tenkom lane chodí astrálne telo.
Padám do seba, do harmónie, vonku
požiar drobí kryštály. Keby som videl ruku,
čo píše dejiny a freskám láme kosti,
oziabalo by ma ako olivu. Potom by prišli
hordy, lebo hordy vždy prichádzajú s novými pečaťami.
Nebo sa neotvára. Žijem v celkom nežných časoch.
Žijeme na riečnom dne. Znepokojuje ma neviditeľné,
znepokojujú ma plody pozemské v rajskej záhrade,
možnosti a postavenie lži v poézii.
Všetko, čoho sa dotknem, vstupuje do mňa: zdvihnem sa
a čakám, že steny sa stanú mostami.
Hreje ma legenda. Z diaľky, cez víchricu,
prichádza anjel. Pre niekoho okno smrti, pre mňa prvý verš.
Zajatci sú usilovní stavitelia.
Niektorí z nich píšu listy o zázračnej kráse pokánia,
len jeden vracia vstupenku do nesmrteľnosti.
Hráči kariet nemajú nič spoločné so sofistami. Oni patria
do inej filozofickej školy. Sú takmer novici.
Veľké katastrofy sú matky nových hviezd.
Európa – India: moja diaľka, moja úzkosť.
Preložila
Lenka Tarabová.
|
|
Obálka
čísla:
Kresba Ivan
Csudai
Obsah
čísla:
Jiří Kolář
Básnictví
str. 3
Jela Krajčovičová
Tápať vo svetle
str. 7
Natasza Goerke
Paralely
str. 19
Jovan Hristić
Barbari
str. 39
Jiří Kolář
Nebudu skuhrat, nikam to nevede
str. 47
Saša Jelenkovič
Cesta na Aljašku
str. 57
Susan Sonagová
Projekt návštěvy Číny
str. 65
Alexander
Goldstein
Tina, Greta, Robert
str. 97
Daniel
Levicky-Archleb
Skrat-ky
str. 119
ARCHÍV
Vavro Šrobár
Z môjho života
str. 139
|
