|
Fragment
ročník 2004, číslo 3-4
Eugen
Gindl
Z cestovných denníkov
Milý Oleg,
Posielam
Ti niekoľko záznamov z môjho cestovného denníka, ktorý vznikal v januári
až apríli 1978 v Tadžikistane, Uzbekistane, Afganistane, v Indii, na
Goe a na Ceylóne. Je to trochu kostrbaté a nekoncízne, ale rozhodol
som sa nič nemeniť. Sú to spontánne postrehy, ktoré sa mi nechce rekonštruovať.
Na záver
pripájam časť z cyklu Piknik na lietajúcom
koberci (1999).
Nalož
s nimi ako uznáš za vhodné.
E.G.
PODVEČER PRI RIEKE AMU DARJA
Mosadzné slnko
do spuchnutých pieskov vyteká
vo víroch ospalých hlina hlasno drieme
ustatá rieka prežúva kožu zeme
dohneda a domäkka
Z krehkých krútňav
vzbĺka do oblín prúdu svetlo
nohy zabudnutých bohov víria prach
voda tečie po zhrdzavených armádach
prastaré mesto ticho nad horizont vzlietlo
V blčiacej tráve
Turkméni čaj si varia
v podrepe Uzbek močí: hlava dohola
A kým vietor z času vylizuje kurgan
na západ kosti dejín vlečie Amu Darja
Proti slnku čo krotko zakrúca si turban
na koberci sa vznáša pohraničná patrola
Severný Afganistan,
január 1978
LAHORE
Lahore, ladole,
lahore...
sen na operadle autobusu končí v praženici slumov
len kostry stromov a mešít
blikajú ešte v malátnych čipkách pamäti
V kadidle výfukov na West Bus Station
trnú mátohy moslimov
Tvárou ku Kaabe
načúvajú revu neviditeľného boha
z hrdzavých tlampačov
V suťovisku noci
prebúdzajú sa zmrzačené súsošia
bezdomovcov
V plytčinách predmestia
kruto tlie človečina
Myslím na teba Levi Strauss
Tu v Lahore sa učím vnímať
archeológiu
prítomného času
Pakistan, Lahore,
február 1978
VEČER POD BANIJÁNOM
Pod oltárikom Ganéšu
päť bradatých sádhuov
čistí cínové misky
zo špiny vyžobraných mincí
Jedna po druhej zažíhajú sa matné luny
v koreňoch banijánu
Karnataka, Karvár,
február 1978
DEDINA Z RÝCHLIKA
Medené džbány pri
ostarnutých studniach
bachraté žiarovky poludnia
Nehlučný tanec bosého slnka
na košatom chráme
Červené ženy
v mäkkej bavlne svetla
Krava so zelenými rohmi
ľahostajný strážca času
i bosý výpravca s budíkom
v ľavej ruke
Posúvajú sa vedľa vlaku
do budúcnosti
Rádžastán, Abu
Road, február 1978
INDICKÍ SPÁČI
V čakárňach autobusov
v ponurých halách železničných staníc
Na prestretých novinách
rovno na zemi
Spia v dlhých radoch skrčení vidiečania
v neuveriteľne čistých košeliach
Celé týždne čakajú
aspoň na príležitostnú prácu
Je to nadľudský výkon
byť nezamestnaný
spávať na zemi
a prebúdzať sa každý deň do nového rána
s čistým golierom
Gudžarát, Ahmadabád,
február 1978
CAPE COMORIN
V chráme povetria
visia vtáky na neviditeľných nitkách
Prastará kompozícia
v priezračnej muzike svetla
Vietor
nemotorný na chodúľoch paliem
Slnko na váhach oceánu
Za horizontom iba Antarktída
a niekoľko lietadlových lodí
Tamilnadu, Cape
Comorin, marec 1978
INDIA
Ty pokrčený oltár
odvrátená strana planéty
Tvoja chudoba chráni svet
pred sebazničením
Bojím sa, že raz
keď budeš sýta a vypasená
grgať pred Rámom
uväzneným vo farebnej televízii
nebadane sa začne koniec
tejto civilizácie
Andhrapradéš, apríl 1978
Rámešvarám
Po ostrove Rámešvarám
som chodil bosý
Bol to posledný deň v Indii, kde časom aj najmäkšie sandále
začínajú omínať nohy
Celý deň som sa pretískal stádom nízkych domov
zhŕknutých okolo telnatých božstiev
na stenách bieleho chrámu
Mestečko sa zosúvalo pod kŕdľom
hudby z lastúr
Celkom zblízka som videl, ako ožívajú bohovia
nekonečne pomaly vystierajúci
hmyzie končatiny
Popíjal som mútny
čaj a zopätými dlaňami
zdravil brahmanov s volskými očami
Zomknutý zástup mužov
našľapujúcich toporne a jednoliato premiestňoval
na vlastných pleciach
ukrutnú ťarchu zostarnutého zlata Šivu
(ľahostajného Stvoriteľa a láskavého Ničiteľa)
Do dlaní vysúvajúcich sa spod zeme som spúšťal
nehlučné matné mince
Pod prastarým banijámom som nazrel do bielych očí
slepého žobráka
a ustrnul
V tej chvíli som pochopil, že India by mohla zrazu
otvoriť
strašné tretie oko
uprostred zošúvereného čela
zjednotiť dobro so zlom
a zahubiť svet
Zavrel som oči a zazrel seba
smiešneho v brnení nepotrebných vecí
a myšlienok
Vrátil som sa do hotela Vypol krútiaci sa ventilátor
a do denníka si zapísal jedinú vetu:
Napriek tuctu vakcín sa vrátiš domov nakazený
nádejou, že budeš aspoň o trochu
lepší.
Marec 1978
|
