|
|
|
|
Aktuálne
Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)  |
Fragment
ročník 2006, číslo 3-4
Literatúra je možno predovšetkým hrou na svet - s vážnymi dôsledkami pre všetkých zúčastnených: v zrkadle vidíme náhle to, čoho nikde mimo neho vôbec niet. Ocitáme sa na pokraji smelého klamu alebo uprostred nesmelej metamorfózy? Písanie je pre mňa stále plné analógií s behom - je to akt. A zanecháva za sebou akýsi návrh, možnosť, neuzatvorený osamelý pakt, nie produkt. Zanecháva. Doslova za pätami. Od prvého kroku, od nultého bodu, ktorý je nepevný, nestály, vlastne neustále zanikajúci, schopný len premietať sa, prerastať do pohyblivej siete vlastných významov. Bežcovi stále horí za pätami. Aj písaniu. Preto sa neustále vrhá dopredu - hasiť to neznáme, čo je pred ním. Hasiť, či páliť? V každom prípade pôda je tu horúca. Jediný pevný bod čítania je potom asi miesto, na ktorom spočinie čitateľ. Takýto beh aj takéto čítanie je predsa najhlbšia aktívna osamelosť. To, k čomu smeruje, je najskôr neustále obnovujúci sa počiatok. Vnímam to takto - uprostred obnovujúcej sa nestability. Rád príjmem iný, pokojnejší výklad. Lenže: od čoho sa odpichnúť? Naliehavé kroky v šere, ktoré trvajú veľmi dlho bez ohľadu na vzdialenosť. Čosi, čo nie je, chce byť vyjadrené. Bez akejkoľvek mystiky či ilúzie: čosi, čo nie je, píše v tebe komusi v tebe, kto tu ešte nie je. (Akoby pri tom len slovo za slovom mimovoľne vznikal.) A ty akoby si si pri tom iba tichou prácou a sústredeným mlčaním nevdojak krátil čas čakaním na poštára. Napokon, nemožno vylúčiť, že práve poštár môže priniesť isté svetlo do veci. Kto tam? Písať a čítať vetu
značí vlastne postupovať, dostávať sa ďalej do vnútra potešenia z utvárajúcej
sa skutočnosti, byť vlastne stále jednou nohou na výprave v zemi nikoho.
|
Obálka
čísla:
Obsah
čísla: |
|
|