|
|
|
|
Aktuálne
Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)  |
Fragment
ročník 2008, číslo 1-2
Obávam sa, že skutočná sloboda je realizovateľná iba v rovine metafory. Teda vlastne len v umení. Všetky ostatné ľudské činnosti sú limitované a slobodu pripúšťajú len odtiaľ-potiaľ, v utilitarizovanej podobe. Nielen politici, i náboženstvá sľubujú, že až... Tvorivosť predstavuje tú najhodnotnejšiu hru, pri ktorej sa nikdy neprehráva. Tu sú naozaj možné iba výhry a ponúkajú sa nielen takzvaným talentovaným. Nenadané deti takmer nejestvujú, iba sa nimi dosť často stávajú. A väčšina dospelých, bohužiaľ, už nepreukazuje ochotu byť talentovanými. Azda je znovu načase pripomenúť, že umenie je len jedno a jediným jeho podstatným kritériom je kvalita. Hodnota umenia sa nemeria ani dĺžkou cesty k nemu, ani spôsobmi, akými ho vytvárame. Konzumný spôsob života je založený na veľkosériovosti. Väčšina sa s tým zmieruje, lebo lacnosť je vážny argument a vzácnejšie veci treba poriadne zaplatiť. Neviem, či je civilizácia tragédiou alebo blahom ľudstva. Človek je nútený celý život vyrovnávať balans a zrejme sa tak deje fylogeneticky. Ľudstvo musí podobne vyvažovať svoje postavenie medzi prírodou a vlastnými výtvormi. Zdá sa, že rovnováhu by v tomto prípade mala zabezpečiť kultúra. Hoci aj ona je výtvorom človeka, viaže ho však živými putami atavizmov ako pupočnou šnúrou k matke prírode. Preto môže hrať úlohu prostredníka medzi ňou a neposlušným dieťaťom – civilizáciou. Často sa stáva, že umelecké diela, ktoré kladú spočiatku odpor – a predsa akosi fascinujú – uvoľňujú postupne svoj tajuplný potenciál a stávajú sa nevyčerpateľným zdrojom radosti. Čím dlhšie s nimi žijeme, tým viac si rozumieme. Literárnosť znamenala pre výtvarníka zvyčajne iba hrozbu: ilustratívnosti, opisnosti, epizodickosti... Maliari sa jej väčšinou báli a mnoho slabších jej i podľahlo. Literatúra, či už epická alebo lyrická, však dodávala maľbe vždy aj výdatné impulzy. Sprostredkúvala mýty, históriu, ale tiež množstvo pocitov i psychických stavov, teda nezasahovala iba oblasť námetovú či opisnú. Z tohto hľadiska pre mňa mala vždy veľký význam poézia, zrejme preto, lebo nenarába len s primárnymi pocitmi, ale disponuje aj obrovským arzenálom, ktorý by som nazval metamorfotickým. Intenzita slova a v ostatnom čase i obyčajného písmena dokáže evokovať aj tie najintenzívnejšie významy. Podobne ako v maľbe farba, línia, plocha, svetlo, kontrast a mohol by som vymenovať ešte ďalšie fenomény. Umenie nie je v kríze. Bude existovať ďalej. Odvždy a navždy ako výraz citlivej duše. Kríza je v kritériách. Umenie krízu môže iba reflektovať, nie rešpektovať. Zaslepené fundamentalizmy číhajú na svoje príležitosti. Kultúra je nezničiteľná,
iba potlačiteľná.
|
Obálka
čísla:
Obsah
čísla: |
|
|