| |
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
Časopis
Fragment / F. R. & G. (fan page)
|
|
Fragment
ročník 2009, číslo 1
Milan
Rúfus
Tri básne
Namiesto nekrológu
Žije sa báseň priamo? Pateticky? Víťazne ako pobabraný život? Alebo
pod prahom odhaľujúcej metafory strachu? A či za prahom zadných vrátok?
Snovo? Podľa nekonečna skutočnosti? Koľko je otázok, toľko je v básni
odpovedí. Každá je správna a každá môže klamať. Odišiel básnik Milan
Rúfus. Vybral si lós, jeho si vybrali. ("Je rozhodnuté za mňa.") Nech
chváli, kto sa v živote bojí chvál. Nech haní, komu ani jedno potknutie
nebolo dopriate. 1928 - 2008: dva strohé, okrúhle dátumy. Jedna báseň,
i keď nemá. Ale aj také sa píšu a budú písať. Jedno je isté: len básnik
vie, že báseň neopakuje viditeľné, ale robí viditeľným.
Oleg Pastier
POLOTOVARY
Prázdno po hudbe.
Prázdno po tykadlách.
Čo vlastne chceš?
Je anténa. Je radar.
Sú veci presne vypočítateľné,
ktorými nájdeš človeka a počuješ ho na zemi
i vo vode i v nezemí tam hore.
(A ktorými nič nepočuť
v tom priestore, kde hluchý Beethoven
len prešiel po klávesoch,
ako sám osud
tak ľahučko, tak vediac.
A stalo sa.)
Prázdno po hudbe.
V tom prázdne po tykadlách
poézia,
pramienok zaskočený,
zadŕha sa
a zadŕha a hľadá.
V širokých riadkoch si krúži curriculum vitae.
Alebo v úzkych
ako po schodoch
zostupuje
sama zo seba. Dáva:
Polotvary a polotovary:
asonancie, aliterácie,
paraboly (a, pravda,
presahy - rupnutie v kostiach, to sladké zaškrípanie,
tá hudba aspoň naruby)
a mnohé, presne vypočítateľné veci.
Tak hľadá, hľadí,
cloní si.
Aby sa nerieklo, ešte si trochu cloní
nehybným tieňom obrovského nehybného ramena.
To mlyny hudby bez pohnutia stoja
v bezvetrí... Čoho?
V bezvetrí toho, čomu dnes neviem meno.
A čo tak nájdem ešte u detí.
(Konečne, všetkých tiahne vás to k deťom
a spievate si po nich ako vládzete.
Alebo nedbám - hovorte tomu džez).
KRÁSA
Kto povie, prečo
si bojovníci maľovali štíty?
Kto povie kráse,
jak hlboko je v nás?
"Tak hlboko,
tak hlboko, že smrť
plašíme tebou ako kohútom.
Neopúšťaj vo svete,
zamknutom
na všetky štyri strany, básnika.
Neukazuj mu straku
na kole.
Hniezdočko reči, plné lesklého..."
Smutno je s ním,
smutno je bez neho.
NEZDIELNY
Ak už mi v čase
čosi zhorieť musí,
nech je to dielňa.
Zhorí mi
a možno pôjdem.
A možno ešte skúsim
prikryť to strechou do zimy.
Všetko, bože, len
nie tú hladkú zručnosť,
čo kedykoľvek spustí,
od hlavy až k pätám svoja.
Radšej večným učňom,
len nie tú zručnosť.
Radšej koktavý,
tam, kam už iba osud chodí celý,
zmôžem sa ešte na pár šťastných viet.
Keď v múroch ticha
ako z okna cely
už bez úst budem oslovovať svet.
|
|
Obálka
čísla:
Ilustrácie:
Obsah
čísla:
Milan Rúfus
Niekoľko viet
s. 3
Milan Rúfus
Tri básne
s. 5
Poste restante
Jozef Mihalkovič
s. 11
Ján Litvák
Mademoiselle Paríž
s. 33
Dušan Dušek
Diabol
s. 49
Miroslav Brück
Básne a medzivety
s. 95
Dominik Tatarka
Sám proti noci
s. 109
Archív
Na Slovensku po sloviensky
(Ján Dekan, Cyril Kraus,
Peter Ratkoš)
s. 133
|
