revue pre literatúru, výtvarné umenie, históriu a kritiku

 

 



 

Aktuálne

Podujatia

Archív

Redakcia

História

Knižná edícia

Predplatné

Kontakty

 

Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)

 

Fragment ročník 2011, číslo 1

Mihailo Pantić
Dve poviedky


Klub zimomravých


- Dobrý deň, potreboval by som izbu.
- Rezervácia?
- Áno, pred pár dňami.
- Vaše priezvisko?
- Žegarac.
Zaznelo, akoby nebolo jeho, akoby sa predstavoval nejakým falošným. Otrávený recepčný pripomínal doktora konštatujúceho úmrtie; naťukal jeho meno do počítača.
- Tu vás nemám.
- Nie je možné, včera som si to overoval, povedali, že je všetko v poriadku.
- Stáva sa, počkajte, pozriem sa, možno vás zapísali do knihy a potom vás zabudli ešte dopísať do počítača. Žegarac, vravíte?
- Áno.
- Chvíľočku strpenia.
Schmatol hrubú knihu a začal listovať, trvalo to niekoľko minút, Žegarac trpezlivo čakal, nebolo mu naponáhlo. Nakoniec sa ozvalo:
- Aha, tu ste! Poprosím váš občiansky preukaz.
- Mám pas.
- Dobre, dajte pas.
Podal ho,
- Izba číslo dvanásť - tridsaťšesť, - povedal recepčný a pozrel sa mu rovno do očí. Aj pohľad a hlas akoby práve zložili z ľadu na prosektúre. Žegarac bol zmätený. Stačil ešte zamrmlať:
- To je najvyššie poschodie?
- Áno, tak je tu napísané: hosť si želá izbu na najvyššom poschodí.
- V poriadku, v poriadku, len si to overujem.
- Váš kľúč.
Mosadzný prívesok zazvonil o pult. Žegarac ho prevzal. Recepčný nemal na pravej ruke ukazovák.
- Ďakujem.
- Prosím. Budete mať dokonalý výhľad.

Po hale hotela sa potĺkali rôzni ľudia, akoby sa tu nakrúcal film. Akýsi chlapík preniesol kontrabas v puzdre, ďalší čosi šepkal z hĺbky duše do slúchadla telefónu, akási matka sa pokúšala upokojiť uplakané dievčatko, ďalšia žena, sediaca v masívnom kresle oproti recepcii a s odhalenými kolenami na niekoho čakala. Bol to jeden z tých ligotavých, rušných, nevkusne veľkých, neveľmi príťažlivých hotelov priamo v mestskom centre, ktoré sa v noci, so stovkami horiacich zarámovaných svetiel podobajú na ukotvenú vesmírnu loď. Žegarac prešiel v živote okolo tohto hotela hádam tisíc ráz, a nikdy by doň nevkročil, nebyť zmätkárskej pani náhody. Doteraz vždy len občas, cestou okolo okien kaviarne v prízemí, vrhol pohľad dnu, Na druhej strane mohol vidieť viac-menej to isté: ľudí pri stoloch, ako sa ľahostajne dívajú na okoloidúcich; každý myslel na to svoje, a každý si žil vlastný príbeh.

V tridsiatom deviatom roku života človek s priezviskom Žegarac zrazu zatúžil žiť nejaký iný, celkom odlišný príbeh. Dalo by sa povedať, že sa mu to zachcelo znenazdajky, kdesi medzi rebrami, a že ho to posadlo, zdanlivo bez dôvodu. Lenže dôvod vždy existuje, len ho treba nájsť. Pravé dôvody sú zvyčajne tie, ktoré nevidno, ktoré sa neponúkajú očiam, ale vŕtajú a kopú ako červ v strome, deň po dni. A neprestávajú pôsobiť, iba rastú a rastú, a potom, plesk - ostrý rez. Človek nie je vták, nemôže sa na chvíľu s rozprestretými krídlami preniesť na nejaké iné miesto, ani sa zvysoka pozrieť sám na seba, ale neúprosnosť tejto pravdy mu nebráni predstavovať si, že je to predsa len možné, byť zrazu niekde inde a stať sa vzápätí niekým iným. Aj Žegarcovi na konci mladosti, pár dní pred štyridsiatkou, počas suchej zimy, prišlo na um, že treba ešte so sebou rýchlo niečo urobiť, aj keď nevedel čo, ale urobiť, vrhnúť sa v ústrety niečomu novému, nepremyslene, takto znenazdajky, z neba, bez plánu.

 

 

Obálka čísla:

Ilustrácie:

Pokochajte sa!

Obsah čísla:

Dominik Tatarka
Niekoľko viet

s. 3

Valerij Kupka
A more belasé a loďky biele
s. 5

Daniel Hevier
Správca podstaty
s. 17

Juraj Mojžiš
Dosiahneš na čo nedosiahneš
s. 39

Pavel Hrúz
Ej, ej, starý môj
s. 57

Rodinné striebro
Galandovci
s. 73

Novica Tadić
Medzi nami a iné básne
s. 121

Mihailo Pantić
Dve poviedky
s. 129


 

 

c
© 1987-2014 F.R.& G. publishing
The publication of this website has been made possible by a grant from the
Fund for Central & East European Book Projects, Amsterdam.