|
|
|
|
Aktuálne
Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)  |
Fragment
ročník 2011, číslo 2
Do dvoch batohov s kovovou výstužou sme napchali vyše štyridsať zväzkov. Najhrubšie bolo jednozväzkové Shakespearovo súborné dielo v angličtine, vytlačené v Rumunsku, za jednu libru. Najdrahšie, dvojzväzkový atlas svetových dejín od Penguina, sme si mohli vziať zadarmo. Za Hegyeshalomom prišli štyria colníci, dvaja pripadli na nás, pýtali sa, či máme niečo na preclenie. Nemáme. Nechali si otvoriť naše batohy a užasli. Pribehli aj ďalší dvaja. Nechali si vybaliť všetky knihy na sedadlo. Pýtali sa, či nesieme peniaze, šperky, techniku, povedali sme, že nie. Prehrabávali sa v prázdnych batohoch, potom medzi stránkami kníh, nič nenašli. Nestáli sme im za telesnú prehliadku. Toľko kníh, načo
vám to je? Posmešne krútili hlavami a škodoradostne vyhlásili, vraj ich pekne-krásne všetky zhabú. Vyzerali šťastne: zadržali dvoch intelektuálov. Ovládajú cudzie jazyky, sú mladí, boli na Západe namiesto nich, lebo oni musia tráviť život v zodpovednej službe. Vyšli z vozňa, už na nás ani nepozreli. Dúfali sme, že na nás hádam zabudnú. Než sme vošli na Východnú stanicu, dvaja sa vrátili, zdvorilo počkali, kým si navzájom pomôžeme naložiť na chrbát ťažké batohy a odprevadili nás do jednej miestnosti hlavnej staničnej budovy zo strany Kerepesi út. Pred nami v rade stáli piati či šiesti, vybaľovali rôznu techniku. O dvadsať minút sme mohli vyložiť na pult aj my. Vyvaľovali oči na hromadu kníh, zavolali dôstojníka, bol vysoký, vyžarovala z neho autorita, vopchal ruku do hromady, pritiahol si atlas svetových dejín a zalistoval v prvom zväzku. Stredozemné more, boje Alexandra Veľkého, toto som videl na peknej farebnej dvojstranovej mape hore nohami, prvý a posledný raz. Tieto teraz skonfiškujeme, povedal dôstojník spokojne. Ohradil som sa: nenesieme diela politického charakteru, len krásnu literatúru a vedu, ruských, poľských, českých a anglických autorov, nie je medzi nimi jediný maďarský zväzok. Ukážte nám láskavo zoznam, čo neslobodno priniesť; čo je zakázané, to nám vezmite, ale ostatné si prosíme vrátiť, bolo to veľmi drahé. Neráčil nám odpovedaď. Vlastnoručne nahádzal knihy do veľkého zeleného poštového vreca. Pri Shakespearovom súbornom diele sa zastavil, zaváhal, potom ho končekom prsta odtlačil na pulte. Toto si môžete
vziať. Trval som na tom, aby spísali zápisnicu, čo všetko nám zobrali. Zdráhal sa, potom ho to prestalo baviť a položil predo mňa formulár. Poprosil som ho, aby vybral knihy z vreca, pokrútil hlavou: veď ich viete naspamäť. Po pamäti sme zbúchali názvy, vpísal som ich do tlačiva. Padali sme od únavy, dva dni sme nejedli, vody sme sa naposledy napili z fontány, keď sme v noci čakali v Salzburgu na prípoj. Vytackali sme sa s prázdnymi batohmi a so Shakespearom. Mari plakala: vzali nám aj ruskú Bibliu, vzácny poklad, nikde sa nedá zohnať. Zostal nám Shakespeare, chlácholil som ju, strašnejší autor než všetci ostatní dohromady. Napadlo jej, že jednu knihu sme vynechali zo zoznamu, triasla sa od zlosti. O niekoľko týždňov som adresoval veliteľovi colnej správy list v energickom tóne, v ktorom som sa dožadoval, aby nám bezodkladne vrátili naše knihy - autori a názvy v prílohe -, a okamžite nám písomne zaslali zoznam zakázaných diel, aby som si nabudúce nerobil zbytočné výdavky. Odpoveď som nedostal. Naše knihy zjavne dávno predali, najviac dostali za atlas dejín, ale aj sovietski kolegovia určite dali značné množstvo vodky za ruské knihy, ktoré boli u nich naozaj zakázané. Toto je skutočný zmysel celého: aby ten, komu to štát umožní, mohol okrádať. Kadiaľ som chodil, všade som na nich hromžil. Sándor Tar, ktorého som v živote nevidel, veru aj napísal do svojho hlásenia, aký som pobúrený, a uvažoval o procese. Jedného krásneho dňa prišiel poštou macedónsky Nový zákon. Poslal som ho naspäť, žiadal som ruskú Bibliu. Nemal som ho posielať naspäť, pretože ani ten som už potom nevidel. Neskôr som často listoval v Shakespearovom súbornom diele, mám rád tento zväzok, hoci v ňom nie sú poznámky a aj text je nespoľahlivý. Neboja sa tamtí dosť Shakespeara. Nepoznajú ho. A to je naše šťastie.
|
Obálka
čísla:
Obsah
čísla: |
|
|