revue pre literatúru, výtvarné umenie, históriu a kritiku

 

 



 

Aktuálne

Podujatia

Archív

Redakcia

História

Knižná edícia

Predplatné

Kontakty

 

Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)

 

Fragment ročník 2011, číslo 2

Július Vanovič
Niekoľko viet


Žijeme, chodíme po tejto krajine, ale jej génius zostáva doteraz nevypočutý; krajina pod Tatrami, doteraz smutná vdova po duchu.
Ale všetci akosi cítime, že sa kdesi potrebujeme vrátiť.
Unavuje nás to naháňanie večne nového, ten ustavičný rozptyl, ustavičné začínanie, nevýživné prežúvanie kultúrnych žuvacích gúm. Uskutočňujeme sa nepravým spôsobom: expanzívne v priestore, množstve, šírke informácií; málo alebo nedostatočne v osobnom vnútornom čase, sebasústredení, osídľovaní vnútorného územia. Absolutizujeme si detaily a zbytočnosti, vyskakujú nám domáce aj zahraničné knihy, ktoré žijú sezónne, absolutizujú sa hodnoty chvíľkové a nepravé.
Ale to spoľahlivé a stabilné v literárnom aj vnútornom živote nám uniká. Slovom filozofovým: väčšina ľudí nevie v istej chvíli, o čo ide - aktuálne spravidla vôbec nie je to "aktuálne", čo prináša deň, ale to "neaktuálne", staré, ukryté za dňom a chvíľou, nemeniace sa: večné. A niekedy treba - hovorí iný - poprieť chvíľu, aby sa udržalo a prišlo k slovu stabilné a večné.

Slovenský spisovateľ donedávna stále iba slúžil, "hry voľnej kúzlo má len pridané"; nemal času, ani síl, cítil dokonca, že nemá právo rozvíjať "kultúru a kult formy"; že je to luxusný prebytok, ktorý chudobný a ohrozený národ nepotrebuje. Teda orientácia na výpoveď; ale ani výpoveď o tomto národe nebývala vždy pravdivá: alebo nadnášala a patetizovala, alebo glorifikovala a sentimentalizovala, alebo nostalgizovala a konzervovala svojráz; tí, čo nazreli do priepasti národnej pravdy a vyniesli odtiaľ jej prehorkú vodu, boli duchovia tragickí.

Zdá sa, že ľudia zabudli na to, čo by nikdy nemali zabudnúť, a nezabúdajú na to, čo mali dávno zabudnúť. To prvé chce znamenať, že sme príliš rýchlo zabudli na obete a zlá, ktoré napáchal s našou pomocou alebo nemým súhlasom minulý režim, že sme prirýchlo pustili z hláv to, za čo by sme sa mali do smrti hanbiť - ale nezabudli sme na svoje "najvernejšie" vlastnosti a pudy: egoizmus, koristníctvo, bezohľadnosť a vládychtivosť, ľahostajnosť k slabším a menej úspešným. A najmä, nezabudli sme na mamon, na to slovenské zlaté teľa, ktorému sa ako novému božstvu odsluhuje modloslužba.

Malá krajina, ako je Slovensko, kde by sa mala využiť každá najmenšia vloha, tak ako každý kúsok zeme, nevie stále postaviť pravých ľudí na pravé miesta. Nie politika ako názor na život, ako pretváranie verejných vecí na ideálny predobraz odborníkmi a vedou, trochu aj umeleckou predvídavosťou, ale kariéry, krčmová, dedinská a okresná úroveň, ukájanie pudu po moci a tzv. sláve.

Nezávislosť je základom a neodmysliteľnou podmienkou každej kritickej i umeleckej tvorby. Ale ak sa na Slovensku niekde nezaradíš, alebo "tí druhí" ťa niekam nezaradia ("peklo sú tí druhí", hovorí Sartre), navyše, ak si dovolíš hovoriť veci, ktoré nevyhovujú jednej ani druhej strane - budeš odsúdený a nenávidený oboma.

 

 

Obálka čísla:

Ilustrácie:

Pokochajte sa!

Obsah čísla:

Július Vanovič
Niekoľko viet
s. 3

Ján Litvák
Peniaze menia zem
s. 5

Maroš Hečko
Adam a Eva
s. 17

Rodinné striebro
Theo H. Florin
s. 39

Existenciály Ingmara Bergmana
(rozhovor s Júliusom Vanovičom)
s. 69

Fragmenty z Matičného čítania
(a jeden hosť do domu)
s. 77

Jaroslaw Markiewicz
Básnik kradne Bohu
s. 95

György Spiró
Poviedky zo špiónskych hlásení

s. 107

Juraj Mojžiš
Dejiny bez pamäti? s. 119


 

 

c
© 1987-2014 F.R.& G. publishing
The publication of this website has been made possible by a grant from the
Fund for Central & East European Book Projects, Amsterdam.