revue pre literatúru, výtvarné umenie, históriu a kritiku

 

 



 

Aktuálne

Podujatia

Archív

Redakcia

História

Knižná edícia

Predplatné

Kontakty

 

Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)

 

Fragment ročník 2013, číslo 4

Július Barč-Ivan
Niekoľko viet


Slovo je opotrebované, často diskreditované, naše časy horlivo sa pričinili o to, aby stratilo svoj zvuk ako falošný peniaz, v ktorom nezacvendží striebro čistoty.

Nie, nemožno sa prehrešiť beztrestne proti zákonitosti, nemožno stavať chrám bez zákadov ľudskosti, nemožno cigániť bez odplaty a nepovedať nič alebo vykrúcať sa tam, kde sa žiada áno, alebo nie, nemožno stavať kompromisy, ktoré neunesú klenbu a zrútia sa ako každý múr, ktorý je postavený mimo základu...

Autorita je len vtedy opravdivá, keď je súčasne aj symbolom čistoty, keď nemožno na ňu siahnuť ani špinavými, ani čistými rukami. A keď raz nie je čistou, prestáva byť autoritou a každý má právo zhodiť ju do prachu.

Vaša reč nech je áno, áno - nie, nie. Stredná cesta neexistuje. Alebo sa dívať ďalej do zrkadla a starať sa len o svoje záujmičky, alebo sa postaviť pred oblok a vidieť a pochopiť skutočný stav vecí. Alebo súhlasiť s darebáctvom, klamstvom, špinou a nespravodlivosťou, alebo sa postaviť otvorene proti nemu. A to bude znamenať v praxi asi toľko, že nebudeme padať do prachu pred vodcami politických strán, ktorí si nevedia urobiť poriadok vo vlastných hniezdach, ale pritom hromžia proti iným, že nebudeme s nadšením hovoriť o vodcoch našich, ktorí nechcú stáť a padať s nami a so svojím štátom, že nebudeme mlčať, keď sa budú diať krivdy...

Niet inej myšlienky, ktorej by patrila natoľko úcta i láska človeka, ako je sloboda.

Život skoro všetkých nás je dívaním sa do zrkadla; pre svoje vlastné záujmy, pre striebro na zrkadle vidíme len svoje tváre, svoje ruky, svoje vrecká. Svoje tváre vidíme radi, keď sú usmievavé, svoje ruky, keď sú mocné, a vrecká, keď sú plné. Nezáleží nám pritom na ostatných ľuďoch, a keď, tak zas len preto, lebo ich potrebujeme. A vraciame sa takto zasa k zrkadlu. Vlastne sa ani nevraciame, lebo sme ani neodišli od neho.

Nesmieme odmietnuť tajomstvá, ktoré nevieme pochopiť. Treba ich prijať a pokorne cítiť, akí malí sme a aká strašná je ich hŕbka a sila.

Prečo vieme tak ľahko zabúdať?

 

 

Obálka čísla:

Ilustrácie:

Pokochajte sa!

Obsah čísla:

Július Barč-Ivan
Niekoľko viet
s. 3

Valerij Kupka
Hore hlavou
s. 5

Alta Vášová
Menoslov
s. 13

Keď ideš sám za sebou
(rozhovor s Jurajom Mojžišom - dokončenie)
s. 27

Ivan Laučík - Peter Zajac
Prevteľovanie v hrsti
s. 41

Karol Chmel
(Ne)haiku

s. 63

Juraj Mojžiš
V meste starých majstrov
s. 67

Poste restante
Július Barč-Ivan
s. 81

Dušan Dušek
Rozprávanie
s. 111

Veronika Šikulová
Chuderiská
(sekundové poviedky mobilné
a rozhovor)
s. 121

Viktor Šklovskij
ZOO
s. 131

Peter Zajac
Underground, overground
s. 151

Slawomir Mrožek
Onedlho vysadám
s. 181

Archív
Jozef Felix
s. 193


 

 

c
© 1987-2014 F.R.& G. publishing
The publication of this website has been made possible by a grant from the
Fund for Central & East European Book Projects, Amsterdam.