| |
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
Časopis
Fragment / F. R. & G. (fan page)
|
|
Fragment
ročník 2013, číslo 4
Veronika
Šikulová
Chuderiská
(sekundové poviedky mobilné)
1.
Aj ty ideš na ten náš? Ja idem na náš! A vy na kerý čekáte? Na ten váš.
Potom nastúpia a všetci poznajú šoféra, lebo lístok si pýtajú "tri domo".
2.
Zastávka: "Neoblizuj mi ten krk, lebo tam, kde ma olížeš, je mi potom
zima!"
3.
"Jako sa máš?"
"Dva infarkty sem prechodzil. Zajtra idem k Milosrdným."
"Ja sem ich asi prespal, hovorím doktorky."
4.
Náš pán farár vždy končí omšu na Bielu sobotu a pôst so slovami: "A
teraz aleluja, šunka moja!"
5.
Barborkina
hádanka: Začína sa to na "a" a končí na "elva". Čo je to?
6.
Dvaja kohútikovia vo dvore. Liliputáni. Krásne ranné sólo. Fortissimo!
7.
Ctibor z Čiech, čo prišiel s kolotočmi z Čiech.
Rozložili sa na stavenisku pri Domácich potrebách.
Hrešil a hovoril po česky, že mrdat na to.
Ráno ma vozil na kolotoči.
Potom sme šli do školy a opýtal sa: "Ty fakt nemáš prsá?"
Do tmy nás poobede vozil všetkých.
Ráno len mňa.
A mala som sto papierových ruží.
Keď balili, povedal mi: "Pojď s náma, budeš máma!" - akože fór.
Hovoril mi Veruna.
Raz ma chytil okolo pliec a pobozkal.
Hodila som iskru a on, že: "Kurva!"
8.
Priniesli nám ráno celého diviaka.
Pačí sa mi, že sú všetci nasratí na ten sneh.
Nech padá, koľko treba. Aj tak potom príde dlhé a únavné leto.
Kvitne mi čemerica, zlatý dážď, snežienky, scyly, krokusy a pečeňovník.
V záhrade je vždy pekne.
9.
Nemosí byt any konec sveta, len ca mykne jako vranu a ideš.
Náš tato už inej radosci nemajú, kukajú z okna a dycky, že jak je venku
pekne.
Potom sa najedzá a zas len kukajú.
Hovorím: "Tato, vám sa šecko lúbí."
"Ked budeš mat jak ja, aj tebe sa bude!"
10.
Len perem, perem, nevím co tak perem. Tato dojdu a hovorá, že co sa
tu tak opíráte? A pri tem vyscírání sa potom spocím jako jahoda. Strašne
sa človek na tem svece zašpiní.
11.
Paríž. Stratila som sa. Tisíc ľudí som sa spýtala, kadiaľ ísť, nik nevedel.
Metro je živé, plné chudoby a invalidov ako po vojne.
Kontrolovali ma traja revízori.
Plakala som.
Navigovali ma opačným smerom.
Všade smrdia šťance.
Tú kovovú pičovinu som nevidela.
Dnes som bola v mužských hajzloch, u Diora, v lietadle, v metre aj v
autobuse. Viedla ma polícia, otravoval úchyl, spadla som zo schodov
a teraz pristála v izbe malej ako pre Palculienku. Som hladná, niečo
zo dvora pekne vonia a neviem pustiť telku.
12.
Paríž. Jsem nejbohatší z bank nad Seinou! Stojím sama pod Eiffelovkou
a myslím na teba.
13.
Leteli dve husy. Krásny uvyprávaný kŕdeľ.
14.
Babka na esenpéčku predávala fialky.
Také krpaté kytičky.
Vykrikovala, že "Fialky!"
Šla som okolo nej a pozerali sme sa jedna na druhú.
"Fialky fialové," zažundrala, ako som okolo nej prechádzala.
15.
V autobuse.
Chlapec telefonuje a hovorí: "Strašne sa ponáhľam."
Šofér sa ozve: "Ja sa neponáhlam. Najprv by sem sa mosel ponáhlat ja,
až potom sa móžeš ponáhlat ty."
16.
Autobus:
"Co tu na mna padáte?!"
"Ja si nevybíram, pany, kebych mohel, padnem inde. Šak sú krajšé a mladšé
jako vy."
17.
Popri ceste beží pipíška. Autobus stojí, všetci na našej strane na ňu
pozeráme. Keď sa pohneme, strýco predomnou povie: "Chuderisko!"
18.
Šofér autobusu: "Nemožem čut husle, dycky by sem plakal. Len čujem husle,
už utekám."
19.
"Eva nemože, je v nemocnici."
"Čo jej je? Preslopala sa?"
"Ne, pucujú jej spodek. V pondzelí bude v roboce."
20.
Zastávka: Cigáň má ofačovanú celú tvár. Iba oči a ústa nie. Cez štrbinu
fajčí a pičuje. Jeho žena plače a kričí. Hodila doňho sneh. Sotil ju,
spadla na zem. Rozplakala sa a hovorí: "Ty kokot, zdvini ma."
On sa zaháňa, ona plače, chce ju kopnúť. Napokon sa baba vysiaka do
vetrovky, rozčapí nohy a oprie sa o lavičku. "Daj cigu!" Podá jej ju.
Zápalka nie a nie horieť. Nepomôže jej, sleduje ju. Keď sa cigareta
rozhorí, baba sa usmeje a povie: "Kokot."
21.
Bežala som na autobus a za mnou dve cigánky: "Pani, stojte, nebežte,
vyveštíme vám z očú!"
22.
Ten chlap mi robil betónový poter. Cez deň robil nejakú murárčinu, večer
prišiel k nám. Pýtala som sa ho, či nepotrebuje miešačku, vravel, že
"ne, že mama bude míšat". Prišiel so ženou aj deťmi a keď jedli guláš,
smiali sa: "Pany, my jeme knedle jako tatranky." Nemal vodováhu, hovoril:
"Ja mám šecko v očoch."
Prišla búrka, smiali sa: "Takto našemu tatovi hrmí každé ráno v galotách."
Vypýtal si málo. "Čo sme zbojníci?"
Jeho synovia pijú, dcéra je hluchonemá, okrem neho "nykdo doma namá
robotu a robotní sú jak mulice, ináč šeci do radu". Raz si založí firmu,
on bude predák a "domky budú samé vyskakovat ze zeme".
Potom ho porazilo. Dnes ho žena tlačila zakrytého dekou na vozíku. Išli
k liečiteľovi do Pezinka. Ale len na prvé "očarený". Vzala aj "dzeci,
keby aspon jednému pomohel. A roboty neny a neny".
23.
Cigánke zrazili štyri autá muža. Umrel. Zostalo po ňom päť detí. Plakala
na kameru, že "včul gdo si ma s tyma detmi zobere!" Toho chlapa zrazili
štyri autá na prechode.
24.
Cigáni: "Ty si poznal nášho Tóna?" "Ja sem Tóna poznal, co by ne." "A
Tónovu ženu, tu si poznal?" "Tónovu ženu sem nepoznal." "Tak tá Tónova
žena, ona bola černá jak sadza!"
25.
Janko v našej záhrade: "Nechcel som ťa budiť Veronka, od rána tu potichu,
po špičkách kopem."
26.
A autobuse. Sedí vedľa mňa chlap, čo ide k cukrovkárke do Rače. Má cukrovku
dvadsať rokov a pred troma rokmi dostal rakovinu. Aj žena má rakovinu,
ale robí. Musí robiť, čo má robiť. Syn skončil vysokú a nemal robotu.
Teraz začal predávať hrnce. Za to, čo robil, má 290 eurový dôchodok.
Je mu zima, ale v tenkej bunde vydržal celú zimu, už si novú nekúpi.
Ranné zamyslenie pripravila Veve Šikulová.
27.
V autobuse. Tá pani predomnou žere čipsy a číta Lidl zľavy. Vedľa mňa
sedí retard v strašnej čapici a má nádchu. Za mnou telefonujúci buzerant.
Za šoférom chlap bez nohy. Za ním teta v kožušinovej baranici. Je mi
do plaču. Všetci sú škaredí úplne nadoraz. Šofér je nasratý a počúva
Senzus. Zabijem sa.
Beznohý volá domov, aby dali "ohrít poléfku, že už ide". Retard si utiera
nos do vetrovky. Teta v baranici si objednáva pizzu - šunka, syr. Šofér
má kamoša, ktorý hovorí: "Zapamataj si, dycky budz za sprostého, lebo
ked ukážeš, že neco víš, chnapnú ca."
A beznohý vystupoval a padol na ľudí a jedna teta tak zvesela, že "hopsa".
Nastúpil pes v zelenom kabáte.
Predomnou teraz sedí pošťaný bezdomovec a vedľa evanjelická farárka.
Je tu smrad, držím si nos. Cestujem už hodinu.
Vidím Modru!
28.
Olijanko, je mi napiču. Ide jar, kvitne lieska.
|
|
Obálka
čísla:
Ilustrácie:
Obsah
čísla:
Július Barč-Ivan
Niekoľko viet
s. 3
Valerij Kupka
Hore hlavou
s. 5
Alta Vášová
Menoslov
s. 13
Keď
ideš sám za sebou
(rozhovor s Jurajom Mojžišom - dokončenie)
s. 27
Ivan Laučík - Peter Zajac
Prevteľovanie v hrsti
s. 41
Karol Chmel
(Ne)haiku
s. 63
Juraj Mojžiš
V meste starých majstrov
s. 67
Poste restante
Július Barč-Ivan
s. 81
Dušan Dušek
Rozprávanie
s. 111
Veronika Šikulová
Chuderiská
(sekundové poviedky mobilné
a rozhovor)
s. 121
Viktor Šklovskij
ZOO
s. 131
Peter Zajac
Underground, overground
s. 151
Slawomir Mrožek
Onedlho vysadám
s. 181
Archív
Jozef Felix
s. 193
|
