|
|
|
|
Aktuálne
Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)  |
<<
späť na Fragment ročník 2014, číslo 3 O poviedke by sa dalo veľmi veľa hovoriť. Veľmi známa je poviedka horizontálna, čiže výpoviedka, ďalej skrúšená, vertikálna alebo ponorná poviedka, ľudovo nazývaná spoviedka. Nie menej známa je poviedka solidus, čiže pozlátená. Ide vlastne o vertikálnu poviedku oslavného rázu, myšlienkovo chudobnú, zato však veľmi vyhľadávanú. Aj zostavovatelia čítaniek majú radi solidus. Učitelia radšej majú soldo. Namiesto výrazu soldo používajú niektorí teoretici termín: mikropoviedka. Ľudovo sa jej vraví vuršt, čiže viršľa. To je, synku, inšie. To by si ty, synku, len tak ľahko nepochopil. Po nemecky charašo, po rusky gút! Dvere, kade sa voľakedy vchádzalo do obchodu, boli zamurované, ale schodíky ešte zostali. Našiel miesto, ktoré cez vojnu nemeckí vojaci natreli fosforom a dedinčania si tam zapaľovali zápalky. Aj takí, čo nefajčili, radi sa tam zastavili a skúsili škrtnúť. Na Hlinách pomrzol muškát a v Šarkaperkoch nie. Jájdanečenenko! Keď pôjdeš niekedy popri starých domoch, všimni si drevenú bránu! Všimni si aj drevené okenice, všimni si kľučku na bráne i na okeniciach! Kováč, čo ju robil, dal si na nej záležať! Hrab sa hrabe na hrad, chce sa tam vydriapať, pozrieť sa do hniezda, nájsť v ňom vyleštenú alebo medenkou zanesenú hviezdu, alebo aspoň kúsok z nej... Keď človek ide po ceste, musí zavše priložiť k ústam ruky a zavolať na človeka kráčajúceho pred ním. Cesta je tvrdá, cesta je kamenná, cesta je vymytá vodou. Stokrát ju opravovali, ale voda zakaždým priniesla novú skazu, znova uchytila piesok, znova zostali holé kameniská. Cesta. Zavolal som cez dedinu, nik sa neozýva. Len tá cesta, o ktorej sa spieva, vinie sa predo mnou ako vrkoč dievčaťa. Na zaprášené topánky mi padali jej slzy. Prečo plače? Počuješ, Ľubka, prečo mám mokré topánky? Ba načo sú človeku topánky? Načo sú trebárs takému človeku, ako som ja? Ovsenisko, jačmenisko, priviazala žena muža... Tlieskanie. Keby ste vedeli, ako tlieskanie neznášam. Keby ste vedeli, akí ste hlúpi. Vždy ste hlúpi, keď na koncertoch tlieskate. Človek vám povie čosi vážne, a vy mu zatlieskate. Netlieskajte! Počujete? Netlieskajte! Idioti! A už sa aj smejú. Ktovie, čomu sa môžu smiať. Brm, brm, ovečky,
s velkú veseloscú...
|
Obálka
čísla:
Obsah
čísla: |
|
|