revue pre literatúru, výtvarné umenie, históriu a kritiku

 

 



 

Aktuálne

Podujatia

Archív

Redakcia

História

Knižná edícia

Predplatné

Kontakty

 

Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)

 

<< späť na Fragment ročník 2015, číslo 3

Svetislav Basara

Svetislav Basara (1953) – vedúci predstaviteľ strednej generácie srbských spisovateľov, prozaik a nonkonformný esejista, autor dvadsiatky kníh (dve dostupné aj v slovenčine – Fenomény, 1996, Vrtuľa pre Isu, 1997), viackrát ocenený cenami za knihu roka, nositeľ Ceny Borislava Pekića; prekladaný do francúzštiny, angličtiny, japončiny.

Osud sestier

Na rozdiel od slávnych hrdinov Fjodora Dostojevského sú sestry Karamazovové – Lilly, Betty a Mary – celkom neznáme, napriek tomu, že ich životy by pokojne mohli poslúžiť ako stavebný materiál pre román. Lilly, Betty a Mary sú typické Angličanky. Bývajú v rodinnom dome na periférii Londýna. Každý deň pijú five o’clock tea. Sú sympatické. Sú pekné. Majú rady zvieratá. Vždy si nájdu pekné slovo pre počasie, aj keby vonku padali z neba fúriky. Skrátka: sú to ženy na svojom mieste. Nijako sa im však nedarí nájsť si ženíchov. Lilly je vo svojej päťdesiatke už usadená stará panna zmierená s osudom. Betty, ktorá čoskoro zavŕši štyridsiatku, si ešte stále v duchu uchováva nádej. Najmladšia Karamazovová – tridsaťročná Mary – zatiaľ dokonca na vydaj ani nepomýšľa. A to všetko kvôli priezvisku. Nikto, alebo takmer nikto v Anglicku sa netúži oženiť s dievčaťom, ktoré sa volá Karamazovová. Keď poviete slovo Karamazov, v angličtine to znie ako – ruský špión. Potenciálnym ženíchom zvuk tohto osudového mena pripomína samovraždu. Úplne zbytočne by ste im vysvetľovali, že samovraždu spáchala Anna Kareninová, a to v celkom inom románe. Predsudky sú pevnejšie než najohnivejšia viera.
Asi pred desiatimi rokmi sa Lilly Karamazovová rozhodla zmeniť sestrám aj sebe priezvisko, nahradiť ho nejakým prijateľnejším (Smith, Jones, Parker), ale ukázalo sa, že to nie je možné. Anglické zákony sú niekedy zvláštne. Môžete si, povedzme, zmeniť priezvisko Smith, aby ste sa mohli odteraz volať Jones. Ale ak sa voláte Pavlović, v Anglicku musíte navždy zostať Pavlović, alebo si pozbierať svojich pár handier a vrátiť sa tam, odkiaľ ste prišli. Pravda, v zákone existovala diera; sestry Karamazovové mohli odísť do Ameriky, tam si zmeniť priezvisko, vrátiť sa do Spojeného kráľovstva a preukázať sa novými dokladmi. Tak by to aj urobili, ale nemali peniaze. Ich otec, George Karamazov, svojho času, pred smrťou vymenil všetko, čo mal nasporené, dobrých 250 000 funtov, za ruble. Vzápätí sa Sovietsky zväz znenazdajky rozpadol a v chaose inflácie a v inflácii chaosu dedičstvo sestier Karamazovových kleslo na miernych dvadsať funtov.
Dostojevskij si vždy vymýšľal mená a priezviská svojich hrdinov. Záležalo mu na tom, aby boli čo najgrotesknejšie. Tým, čo vedia po rusky, mená Marmeladov, Smerďakov, Raskoľnikov jasne hovoria, že sú vymyslené a smiešne. Pre potreby románu o nesvorných bratoch Fjodor Michajlović vymyslel priezvisko Karamazov, ktoré v ruštine neznamená absolútne nič, ale náhodou sa zhodovalo so starým anglickým priezviskom. Sláva románu spôsobila, že všetci si myslia, že priezvisko Karamazov je typicky ruské.
Nikoho netrápi, že sestry Karamazovové kvôli tomu zostanú na ocot.

* * *

Ďaleko od Londýna, v jednej malej dedinke v Sussexe, žije osem sestier Marmeladovových: Katy, Sissi, Mariah, Julie, Cynthia, Lucy, Jennifer a Ginger. Najstaršia, Katy, má dvadsaťosem rokov, najmladšia, Ginger, dvadsaťšesť. Musí ísť o jeden či dva páry dvojičiek (je príliš malý rozdiel v rokoch, než aby sa narodili jedna za druhou), ale nevedno, ktoré to sú. Všetky sa na seba podobajú ako vajce vajcu. Katy, Mariah a Sissy sú už vydaté a žijú v nudných manželstvách. Ostatné sestry nápadníci priam obliehajú. Ony však zastávajú názor, že na vydaj sú ešte mladé. Na rozdiel od nešťastných sestier Karamazovových nepijú každý deň five o’clock tea. Opovrhujú rozhovormi o počasí. Slovom: aj keď sú čistokrvné Angličanky, správajú sa ako čistokrvné Rusky. Sú veľmi romantické. Pijú vodku. Hrajú na balalajky. Londýnsku operu volajú Baľšoj teatr. Pravdepodobne pracujú ako špiónky pre KGB. A zasa – všetci ich majú radi. Všade ich radi vídajú a pozývajú. Nikomu ani na um nepríde, aby sa ich spýtal, ako to, že uprostred Sussexu sa vyskytlo priezvisko Marmeladov. Niekedy malé veci vyprovokujú veľké následky. Nešťastné sestry Karamazovové píšu svoje priezviská v podobe Karamazoff. Prosperujúce sestry Marmeladovové si do mena pridali ešte jedno „l“ a dvojité „w“ – Marmelladow.
A vyzerá to úplne anglicky. Zároveň to zbavuje viny Fjodora Michajloviča. Za všetko nemôže imaginácia. Ortografia takisto v mnohom vplýva na osudy ľudí.

***

V Belehrade, hlavnom meste Srbska, žijú štyri sestry Jeffersonové: Milena, Vesna, Gordana a Mila. Sú to čistokrvné Srbky. Keď sa v polovici 19. storočia v Srbsku zavádzali stále priezviská, ich prapradedo Avram, svojím spôsobom čudák, namiesto toho, aby si vybral bežné priezvisko ako Karamarković, Pavlović alebo Petrović, rozhodol sa pre priezvisko Jefferson. A týmto skutkom zavesil na krk svojim prapravnučkám biedu. Na rozdiel od sestier Karamazovových, ktoré sa nemôžu vydať, sestry Jeffersonové sa musia – keďže je taký zvyk – vydať pätnásť, dvadsaťkrát za rok. Taký je zákon v tejto drsnej krajine. Dievčatá, ktorých priezvisko sa nekončí na „ić“ sa musia vydať za každého, kto ich požiada o ruku, ak má priezvisko končiace na „ić“. Môžete si predstaviť, aké všetky kreatúry sa tu nájdu medzi ženíchmi. Oženia sa, pobudnú pár týždňov s niektorou zo sestier a potom ju opustia...
Keď sa to tak vezme, kdekoľvek na svete žijete, akéhokoľvek ste pohlavia, ukrutne ťažké je byť na tomto svete sestrou.

Zo srbského originálu preložil Karol Chmel.

 

 

Obálka čísla:

Kresba na obálke: Filip Horník

Obsah čísla:

Niekoľko viet: Ľudovít Štúr  (3)

Ivan Štrpka: 17 básní. Krátky exil  (5)

Rudolf Jurolek: Poznámky na kraj  (25)

Ján Púček: Stromy zostanú. Med pamäti  (37)

Koloman Sokol: Maestro de los maestros  (51)

Svetislav Basara: Osud sestier (65)

Juraj Mojžiš: Na vonkajšej dráhe vnútorného kruhu (71)

POSTE RESTANTE
Dušan Kužel  (83)


Dušan Dušek: Modrý mak  (123)

Ján Zambor: Básnik čujného srdca /Rubén Darío/ (149)

HIS MASTER’S VOICE  (165)

FRAGMENTY Z FRAGMENTU
Milan Šimečka: The Day After  (173)

KONEČNÁ! NEVYSTUPOVAŤ!  (179
)


 

 

c
© 1987-2015 F.R.& G. publishing
The publication of this website has been made possible by a grant from the
Fund for Central & East European Book Projects, Amsterdam.