| |
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
Časopis
Fragment / F. R. & G. (fan page)
|
|
<<
späť na Fragment ročník 2015, číslo 3
Ivan Štrpka
17 básní. Krátky exil
1/ Bitevné polia, pláne
Zadržaný dych sa vytrvalo plazí (celé roky). Krv
pomaly schne v zabudnutých kútoch porastov.
(V náhlom exile) potĺkam sa pustým mestským priestranstvom
pod zachmúreným nebom bez náznaku spojenia.
(Denný lesk slimačo kĺže v záhyboch iného dňa.)
Potulujem sa medzi dvoma znepriatelenými ľudoprázdnymi štadiónmi
a medzi dvomi ohlušujúcimi ušami, po prázdnej pláni
plnej ticha & kriku nízkej septembrovej trávy. Blesková
spomienka mi v mihu podlamuje kolená, vracia ma
späť do okamihu, v ktorom som ako ako chlapec zmeravel náhle
na pokraji periférneho videnia a rozostrujúceho sa pohľadu
tesne pred dotykom, sekundu pred tým ako som mal
presným kopom zasiahnuť rastúcu loptu, ktorá sa závratne
rýchlo, adresne & jednoznačne, s jasavým, ľahko zadržaným
svišťaním (v plnej sláve) znášala ku mne ako výbuch
rozochveným vzduchom bitevného poľa ihriska.
(Čo dobre nezasiahneš, môže ťa ľahko zabiť.)
Ó, Pane chlapcov v ťažkých topánkach, bielych podkolienkach
a s kolenami od krvi, oprav tú tesnú chybu v harmónii
popoludnia a v koordinácii pohybov,
zachráň ma uprostred tejto veľkej chvíle, ktorá trvá a
stále padá na mňa. Krv tuhne. Všetky línie aj biele čiary
zmizli. Do každej hry je ďaleko.
2/ Vlna
Bola to jeseň, v ktorej obyvateľov Nepredvídateľnej Nepreviditeľnosti
zasiahla vlna bližšie nevypovedateľného zžieravého nepokoja –
ich bledé tváre sa chvíľami v ňom takmer strácali.
Nič o tom neviem, nikdy som tam nebol. Hlavu
mám prázdnu. Hovorím len to, čo mi rýchla
naliehavá slina vypovedávajúceho sa premieňania
krok za krokom prináša. Narastá to! Nepokoj
ku mne presakuje: „svetlo a nezreteľne kráčajúce
nohy“. Kde som?
3/ Krátky exil
Šíp sviští. Pohľad sa láme, vzduch sa sceľuje.
Severovýchodný vietor mestom postupuje,
je stále rovnaký, je stále rovnaký, je stále rovnaký.
A čo sa mení?
Zinok a kobalt naho svietia vo veciach.
Suchý lesk. A láska
bez lásky a bez opätovania. Jednou nohou
už niekde absolútne inde,
po celý tento hlučný svetlý deň
som v protivetre nachádzal aj strácal svetlo,
som v protivetre nachádzal aj strácal smer.
|
|
Obálka
čísla:
Kresba na obálke: Filip Horník
Obsah
čísla:
Niekoľko viet: Ľudovít Štúr (3)
Ivan Štrpka: 17 básní. Krátky exil (5)
Rudolf Jurolek: Poznámky na kraj (25)
Ján Púček: Stromy zostanú. Med pamäti (37)
Koloman Sokol: Maestro de los maestros (51)
Svetislav Basara: Osud sestier (65)
Juraj Mojžiš: Na vonkajšej dráhe vnútorného kruhu (71)
POSTE RESTANTE
Dušan Kužel (83)
Dušan Dušek: Modrý mak (123)
Ján Zambor: Básnik čujného srdca /Rubén Darío/ (149)
HIS MASTER’S VOICE (165)
FRAGMENTY Z FRAGMENTU
Milan Šimečka: The Day After (173)
KONEČNÁ! NEVYSTUPOVAŤ! (179)
|
