|
|
|
|
Aktuálne
|
<<
späť na ALFABET DýchanieStáť predpoludním na balkóne a dýchaním si kradnúť z vetra. DušičkaN. pred spaním vypustí svoju dušičku ako šarkana nad seba, nech si poletuje na niti, nech má pokoj od unaveného tela. DniTri dni som nič nerobil. Keď raz náhodou budem vedieť, že zomriem a budem mať niečo rozrobené, krátko pred koncom mi bude chýbať iba trochu času, budem si hovoriť: iba dva dni, iba deň, no nebude nijaký deň, ba ani hodina, nikto mi nedá ani chvíľu ďalšieho života, potom mi ešte väčšmi bude ľúto za preflákanými dňami, keď som nič nerobil. DefiníciaChlapi majú pohlavných vtákov radosti. DúhaN. mala pekný sen: snívalo sa jej, že vošla do dúhy. DvojníciMuž, ktorý žije s dvoma ženami, musí byť dvojakým človekom. Pri jednej je taký, pri druhej onaký - je to vlastne začiatok schizofrénie. Nakoniec sa z neho stanú dvaja celkom odlišní muži - a keď sa títo dvaja stretnú, vidia jeden druhého, sú si akísi povedomí, ale nedokážu si spomenúť, kde sa už videli. DaliNedávno sa mi snívalo, že v Šaštíne žil Salvador Dali, natieral si maslo na krajec chleba, držal si ho pod bradou a postupne si ho odtiaľ mazal aj na prsia - hovoril, že je to dobré na priedušky. DozaduMinul sa čas, keď ma neznáme, ale prívetivé ženy prijímali ako vlastného: bol som malý chlapec a ich príbuzný, hoci vtedy som tomu nerozumel, tešila ma ich príchylnosť, aj ja som cítil, že k nim patrím, zrazu bolo všetko jasné, nič sa nemuselo vysvetľovať; teraz sú staré ženy už len tie, ktoré som poznal ešte celkom mladé, sme príbuzní odjakživa, spolu starneme. Tie mamine tetky mi akosi vylietajú z hlavy, no namiesto prázdna ostáva po nich vôňa lásky, túžba smerujúca dozadu, ktorá ustavične silnie. DrevoKlopanie dažďa na rímsy vyvoláva spomienky na niečo celkom opačné: na pukanie rozsušeného dreva v starom nábytku. DarBohatstvo jazyka je práve v jeho možnosti byť úsporný. DnesDeň, ktorý sa začína, patrí do iného času - naspäť do noci: tento omyl je možný len v novembri, keď sa ráno, hmlami a pomalým svetlom bez slnka, takmer navlas podobá súmraku, kde-tu za oknami svietia lampy - a majú ten nádych jantárovej farby, ktorou vždy čakajú večer, zotmenie; vtákov ešte nepočuť, iba ustráchaný hlások sliepky hľadá v zime a vlhku omrvinku medzi kamienkami za drôteným plotom, aj tent zvuk tíchne vietor nie je viditeľný, listy opadali, takže na okamih verím, že sa čas zastavil a po chvíli váhania sa vracia späť do noci, hádže spiatočku a škrípe: dnes je včera. DvojiceDeti idú do školy. Dvaja malí chlapci sa hrajú na električky: sú prilepení jeden na druhého, idú rovnakým krokom. Zatiaľ si dve mačky pozerajú zblízka do očí: sú na dvoch strechách, naťahujú sa k sebe, takmer počuť, že si niečo hovoria. Potom po chodníku idú dvaja chalani. Majú takých šestnásť. Za nimi dve šestnástky.Fajčia a čítajú list. Prvá hovorí: "Škoda, že nenapísal adresu." Druhá kričí na chalanov pred nimi: "Pozdravuje ťa Veselý, čo mu vajcia viseli!" DedičiaPo niektorých ľuďoch tu ostávajú iba gestá, pózy, grimasy. Niekto ich odkukal a nosí ich ako šaty. DuchRáno hlas v telefóne: "To si ty? Prosím ?ťa, poď sem na chvíľu, musím ti niečo povedať!" Zavolal som: "Haló?" Chvíľu ticho, potom zložila. DrahokamyV autobuse som stál pri dievčati, ktoré malo vlasy spredu začesané dozadu, kde ich malo zopnuté gumičkou, akoby jej obiehali okolo hlavy - a na tých vlasoch (videl som to zblízka) sa potichu roztápali vločky snehu, až z nich boli malé guľôčky vody, ktoré vyzerali ako planéty na obežných dráhach okolo jej hlavy, okolo slnka jej tváre. DĺžkaNiekto zomrie skôr, niekto neskôr, ale vždy je to celý život, aj keď trvá dva dni alebo osemdesiat rokov. DážďVytŕčam sa do slnka, nechce sa mi veriť, že zároveň prší, filmový dážď, viditeľný iba v polovici okna, konáriky stromov ožívajú ako prsty mŕtvej ruky, hľadám dúhu - a keď prejdem na balkón, naozaj ju vidím. Moja žena mi raz povedala: "V každom oku som mala iný sen." DinoDino Buzzati: "Každý jazyk je pascou pre myslenie." Detský (pes)Toto je história psa, čo ma nemal rád - a to sa mi stane málokedy, lebo vždy som s nimi kamoš, mám podobnú chôdzu a len ťažko zadržiavam moč, rád by som si označkoval svoje územia, navyše: sú mi sympatické svojim priateľstvom, ľudskou krvou, vypotenou v dlhých behoch, aj keď im niekedy nadávam za ich poslušnosť a otrockú príchylnosť, ktorou trpia, hoci o tom nevedia, len im to tak myká nohami a svalmi na chrbtoch, som vždy nablízku s prstami vhodnými do ich srstí, mám to asi po dedovi, česť jeho psej pamiatke, vyberal im z očí karpiny, dosť na tom, že nesťahujem chvost, to skôr naopak - som vždy pripravený bežať oproti, ale tohto psa, čo spomínam, musel niekto zmlátiť, dokopať a dokaličiť, zrazu sa len zjavil - a už bol taký neľudský, motal sa pod balkónom, mizol a znovu sa vracal, žltá ulízaná srsť, až mu deti dali meno - detský pes, vyžaroval z neho smútok, či čo, trvalo to celé leto, no potom sa zamiloval do Aničky, čakával ju pri dome: toto dievčatko, zatiaľ iba prváčka s operovanou hornou perou, malo v sebe presne tie vlnenia, na ktoré psy reagujú pozitívnym citom a vlhkými čumákmi, postupne ho mohli hladkať aj ostatné deti, no dospelých ďalej neznášal, ešte Aničkinu matku: aj mu urobili búdu pod ich oknami na prízemí, nosili mu vodu, celé dopoludnia driemal a vyčkával, lebo medzitým sa začal školský rok, ožíval až popoludní, zahrabal si kosti medzi kvety a myslel si, že ho pri tom nikto nevidí - a ešte stále som ho nemal rád, odbiehal a vrčal, znášal iba detskú výšku, teraz tu už nie je, zobrali ho šarhovia, vraj ho chytili, musel spraviť chybu, keď ich pustil k sebe - na vzdialenosť rúk, alebo im skočil na trik, Aničku som odvtedy nevidel, musím sa jej spýtať, ale neviem čo. Didi, Dydy, didyDidi bol brazílsky futbalista, majster sveta z rokov 1958 a 1962. Nosil úzke fúziky. Pristali mu. Dydy je malý orangután, žijúci na Borneu, fúzy by mu pristali, no na tvári nemá ani jeden chlp. Didy sú ženské prsia, pekné na pohľad, aj do rúk; fúziky im nepristanú. DubákTen moj vták je ako dubák, hovorieva môj šastínsky kamarát Pišta. Keď naň pozrie moja žena, viac nerastie. DedoVlastne iba dedko. A rozprávka o ňom: Bol raz jeden dedko - a to je všetko. |
Obálka:
ISBN: 978-80-89499-22-9 |
|
|