revue pre literatúru, výtvarné umenie, históriu a kritiku

 

 



 

Aktuálne

Podujatia

Archív

Redakcia

História

Knižná edícia

Predplatné

Kontakty

 

Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)

 

<< späť na ALFABET
c
Ivan Laučík

"Když hrozná váha plavidel
vyryla proužek na kůži,
my říkali jsme: Vidíš lano
na hrudi burlaka."

Slovo o EL

Chlebnikov

 

Tí, čo majú neochvejne namierené nadol, stretávajú L ako skalný previs nad krajinou, kde sa dá žiť pár sekúnd, fajčiť a spomínať na labyrinty. L je dvojdobé, začína sa kolmicou, vaša pavučia sila sa spočiatku naozaj uplatní. V podstate je to však litera prieskumníkov, veď je v nej zakódovaná aj nutnosť návratu. Ten vás ešte len čaká za križovatkou, ktorú nesmiete prehliadnuť - limit života. Sediac na previse L máte pod sebou Liptov, krajinu, kde sa darí litvoru, zároveň je to krajina vhodná na gramatické boje (všetkých treba zaviesť na evanjelickú faru a nepustiť von, kým nerozhodnú, ako sa čo bude písať). Takže nie: mau, dau, robiu, ale: mal, dal, robil. A Ľ - netvrdý protiklad L - privedú na sednicu gramatikov a odobria ho i proti výhrade Štúrovej. Nakoniec je však sám Liptovský Mikuláš pritvrdým orieškom - toto mestečko prifarbené k Vrbici bolo vari od dediny oddelené len tým tvrdým valom. Pritvrdí svoje L ešte viac, posmešne sa zaškerí Ľriekankou: "V Iľanove na beľavo ľan kvitne!" Teda tu v Mikuláši sú miestnosti na fare nasiaknuté škriepkami gramatikov práve okolo L tak silno, že aj po stoštyridsiatich rokoch vám z toho zaľahne v ušiach. Neradno tam dlhšie pobudnúť.

Liptov má limbu a spomenutý litvor.

Limba je pravdovraný strom, hustý vo význame (aj 460 letokruhov na 26 cm polomeru). Nám Slovákom limbové drevo treba na truhlice pre nevesty, nedržia sa v nich mole. Otvoríte takú truhlicu po sto rokoch a ešte zacítite vôňu L, priam van indoeurópskeho jazyka. V smutných časoch vám netreba chodiť na psychiatriu, máte limbu. Fakt, treba vedieť, kde sa narodiť - ako vraví Ján Štrasser.

A litvor je vari ani nie mrkvovitá rastlina, ale bytosť. Žil tu jeden chlap, a hoci bol prozaik, tak si ho vážim, že som si ho prevtelil do litvora. Voľačo by malo zostať z chlapa v krajine, kde sa toľko namordoval s literatúrou, učiac pritom v základnej škole hudobnú výchovu a možno aj práce v dielňach. Korenistý bol. Žije mi v litvore vo vyšších polohách na vlhkých, skalami chránených miestach. Pokoj ti, Štefan Rysuľa. Zabavil by si sa v týchto časoch, keď horár posiela po šoférovi autobusu na pomoc Bratislave v igelitke koreň archangeliky lekárskej, nášho litvora. A zabavil by si sa aj na liptovských mítingoch, kde sa neustále vynárajú na rôzne osoby podozrenia zo slobodomurárstva.

Murársky Liptov žeby nemal svoju LÓŽU? Sedím si raz na mítingu skoro víťazného hnutia ako koaličný partner a zrazu začujem odpoveď na nikým nevyslovenú otázku - "Pán prezident ma uistil, že nie je slobodomurár." Prepadnem sa o rok do mimoparlamentnej opozície, prídem na míting tých istých - a čo počujem o tom, čo bol vtedy uistený? Uistenie, že ani on nie je členom slobodomurárskej lóže. Panebože, ja sám som absolventom stavebnej priemnyslovky, skôr či neskôr dôjde aj na mňa... Spytujem sa známych, kde je tu lóža, ako sa do nej dostať. Bolo by hlúpe nebyť členom lóže a len tak, na základe fámy, byť k nej "prižehlený". Prefikni zlé jazyky! Čosi ma nabáda, stvor tú LÓŽU. Ponúkam členstvo jednému, ale ten ani počuť. Vravím mu, že by sme mali večný pokoj, boli by sme zaradení v najbezpečnejšom zoskupení, naveky zdiskreditovaní. Ľudia nás takých potrebujú, aby sa mohli trochu báť, takých zanečistených priam milujú, proste, bolo by to aspoň riešenie nášho života. Ale kamarát mlčí. "Keď je ľudská ruka nie poranená, môže sa bez následkov dotknúť hadieho jedu!" vmietam mu do tváre. A viete, čo mi odpovedal? "Nič v hlase cikády neveští jej skorú smrť", haiku zo starej Salingerovej poviedky Teddy.

Panebože, panebože, má nejaký zmysel niečo organizovať v takomto zapadákove? Pritom je môj kamarát milovníkom lipňov. Loví ich na umelú rybku bez háčika! Myslím, že je to vrchol. Odriekol sa lovu na Belej v čase, keď tam buldozér upravoval koryto rieky, a zdôvodnil to tým, že lipne majú dosť utrpenia z drobných zvírených čiastočiek sľudy, ktoré im zraňujú oči. Teda človek, čo súcití s očami lipňov, je môj kamarát. Sám je lipňom vo vodách, ktoré povyše nás brázdia kozmické buldozéry, nevedno ani akej firmy. Ťažko tu čo i len pomyslieť na LÓŽU, zvlášť keď nemáme ujasnené svoje sociálne záujmy, ako to dobre vidno na vzťahu k lipňom.
"LAWINEN!" hlásajú tabule v žľaboch popri cestách celé leto a zimu, kým ich nepridlávia skutočné marcové lavíny. Potom už lavínu každý vidí a prechádza sa po nej ako nejaký víťaz.
Začína sa to trhlinkou. Človek zostupuje neochvejne dolu z Ostrého Roháča a 50 metrov pod hrebeňom zacíti trhlinu. Chytí sa hore čohosi a nohami vysekáva stupy v kryhe za "pauzou". Trochu sa oprie nohami, kryha sa odtrhne a letí. Nohy vám visia v prázdne, ako chrobák sa prevážite cez okraj pohára, ktorý pretiekol. V doline vidíte iba kúdol. Tomuto sa hádam môže povedať aj "urýchľovanie vývoja". A koľko ráz na zvrat situácie stačí iba vaša prítomnosť alebo jarný komár, ktorý pristane na vločke snehu - a letí to. Smutné je, že lavíny často spúšťajú jednoduché kamzíky a miznú v ich útrobách.
Roky som sa venoval problému, ako prežiť zasypaný v čele lavíny. Nezostáva vám nič, len si okolo seba vytvoriť malú dutinu a čakať na krátke horské leto. Koľko lavín sa však ani cez leto neroztopí! Preto treba hneď po prvom lete konať. Ale konajte, keď ani neviete v akej ste hĺbke. Vysiľujete sa kopaním chodby nesprávnym smerom, a pritom tú chodbu za chrbtom, z ktorej ste prišli, musíte zasýpať. Len keď ste už na dne, dokážete si konečne predstaviť labyrint, ktorým ste dovtedy prešli. Veru, hodne zúfalstva vám treba, aby ste zamierili tam, kde ste ešte neboli, k východu z lavíny.
Slnko, eufória, turisti pozerajú na vás ako na yettiho. Horská služba vám v prvom momente blahoželá, ale nakoniec vám chlapci položia svoju prostú otázku: Ako to, že si prežil? A všetko sa začína odznova. "LAWINEN!" tabuľa je už zasa vztýčená. Pod toto jediné strašlivé slovo však teraz ihneď píšem čiernou fixkou tabuľu: "My sme tí, čo pripravujú cestu Pánovi, vyrovnávame mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou!"

Až týmto činom som sa oslobodil od minulých i budúcich lavín a toto oslobodenie prajem aj vlastnému národu. (Panebože, čo to zasa píšem za dovetok k parafráze na Izaiáša!)
Mohutné je hniezdo L so svojimi rozvetvujúcimi sa šľahúňmi. Spomeňte si len, ako nedávno zažiarili v kozmológii LIEVANCE, bolo na to treba, pravda, numerickú simuláciu priestorového rozloženia hustoty hmoty (J. Centrellová, A. Mellot), aby teutónski vedci vzali vôbec lievance na vedomie. Takto sú pripravené zažiariť i Lieviky, Laná, Lístie, Luk, nehovoriac o Lesku a Liahni. Hľa, všetko nádherné meditačné jadrá budúcich zím.

Pýtam sa, či ešte zažiari aj Lazar? Čo bude ešte treba prežiť, kým sa Lazar posunie do stredu pozornosti? Spomedzi reálnych a fantastických enumerácií radu EL, chcel by som nakoniec vyzdvihnúť láskavosť. Tak trochu i na pamiatku tých, čo sa zmohli na pomenovanie jednej možnej ľudskej polohy po jednom z mnohých stroskotaní lievancov v prázdne.

 

Obálka:

Kresba

Pokochajte sa!

ISBN: 978-80-89499-22-9
c
Rok vydania: 2013
c
Rozsah: 144
c
Cena: 8 eur
c


 

 

c
© 1987-2014 F.R.& G. publishing
The publication of this website has been made possible by a grant from the
Fund for Central & East European Book Projects, Amsterdam.