|
<<
späť na KAROL CHMEL: Batéria
na chvíľu navždy
káva je robusta
noviny pravda
jeden hitler si pospevuje
druhý zatĺka do knihy
neárijské slovo
pero je watermann
atrament parker
slnko zapadá
len na chvíľku
čoraz dlhšie
básne
šikmý dážď
škrtá zo sídliska
celé bloky
za oknom mokne
cintorín
pustý ako na začiatku prázdnin
čoraz kratšie verše
čoraz dlhšie básne
cestou tam
a cestou späť
romantici,
barbari
adornovo riešenie:
ležať na vode
a pokorne pozorovať nebo
iné návrhy
vlastne ani
neakceptujem
som bezva postavy
malej
z výletu na novom
bicykli
som si priniesol
nutkavé
šesťdesiate roky
v hlave mi znelo
ako sa máš a čo robíš
a čo sa tej lásky týka...
nadával som si
za dokázateľné
pamäťové nedostatky
vypadli mi
mená
arómy
gestá
podoby
betón na nohách
tuhol
celou cestou na dno
keď sa mi potom
večer
pri výsluchu
pustila z nosa krv
marťania zmizli
rododendrón:
nablýskané
dužinaté listy
zrenovovaná dekadencia
bambus v kreslách
na policajnej stanici
banánovník pred poštou
abazzia už navždy
bez čechova
výlety do terstu kvôli topánkam
cesty do fiume prechádzkovým krokom
s predratými podrážkami
rybári čo vyberajú
ryby z klobúka
zvykol som si
na výhľad
na nábrežnú promenádu
vhodnú
pre všetky druhy
večerného oblečenia
pre vybrané
prietrže mračien
a jediný možný
koniec sveta
(opatija, 97)
* * *
žeravý koniec cigarety
v posede
nad obrovským žitným poľom
pulzuje
ako žilka
na sústredenom
rozpálenom čele
neznámeho strelca
| 
