|
|
|
Aktuálne
|
KAROL
CHMEL : Chiaroscuro
Recenzia Kataríny Kucbelovej uverejnená v denníku Pravda 24.7.2010. Šerosvit - možnosť zotrvania medzi po a predBásnické zbierky básnika a prekladateľa Karola Chmela vznikajú zdanlivo v druhom pláne. Sú odvážené časom, prepracované do nezaťaženosti a precíznej jednoduchosti. Autor je pozorovateľ, vnímajúci nesamozrejmosť svojej pozície. Jej hlavným atribútom je sloboda, ktorú viac získavame ako nachádzame. Je to na úkor strát. Dobrovoľných strát a schopnosti odpútať sa, ako sám píše: tešíme sa zo strát/ viacej ako z nálezov. Reflexia tohto procesu je jedným z motívov básnickej knihy Chiaroscuro s podtitulom Poznámky, opisy, palimpsesty. Prichádza však ako poznanie zenových koánov, je ako prechod stenou bez dverí. Možnosť neanalyzovať, nehodnotiť je ďalšou potrebou slobodného pozorovateľa Karola Chmela. Možno práve sem odkazujú verše Nichitu Stuqnescu, ktoré si Chmel vybral ako motto k svojej knihe: som oknom v stene/ ktorú ešte/ nepostavili. Úsmev, ktorý sa objaví na niekoľkých miestach tejto vzácnej zbierky, by mohol byť pokojne pobaveným úsmevom budhistických mníchov, hoci namiesto Tibetu nachádzame skôr odkazy na Balkán a Poľsko a ich literatúry, ktorým sa autor venuje ako prekladateľ. Chiaroscuro – šerosvit je technika maľby založená na protiklade svetla a tmy, cituje autor v úvode prekvapivo pôsobivé a poetické slovníkové heslo. Napätie a intímnosť šerosvitu, svetla nadchádzajúceho rána, prechádza celou zbierkou. Šerosvit je medzistupeň medzi nocou a dňom. Karol Chmel sústreďuje svoje pozorovanie na chvíľu tesne pred a tesne po. Čas pred odchodom, presnejšie – na možnosť zastavenia a zotrvania v čase pred odchodom, pozorovania tejto zmeny, zotrvania v bode zmeny, v bode nemennosti a bezčasnosti, v strnulosti v pravej chvíli. V úvode aj závere ohraničuje zbierku motívmi cesty, vlakov a staníc. Cestou sa cesta stráca, tvrdí Chmel a vyberá si cestu možnosti cesty. Vie, že je plnohodnotnejšia, zaujímavejšia, bez zbytočnej a ťažkej batožiny: vlaky stoja// diaľka/ je čoraz bližšie//neponecháva nič náhode. Keď nevyužíva možnosti cesty, vydáva sa na cestu pre cestu, nie cestu pre cieľ, lebo cieľ je diaľka, diaľka je budúcnosť (diaľka sa uhla/ hovorí/ presný strelec /nemám cieľ). Zastavenie tiež nevyužíva na možnosť reflexie minulosti : čítanie minulosti sa odkladá na budúcnosť,/ tešíš sa, z tejto amnestie, zo stáleho unikania opornému bodu; usmievame sa,/ je to iba približné, usilovne strácame informačnú hodnotu. Odchod nie je dôležitý, dôležitá je možnosť odchodu, ktorá musí existovať, pretože prináša možnosť zastavenia. Pri schopnosti odpútať sa od prítomnosti, spája prítomné, minulé aj budúce. Chiaroscuro podľa slovníka znamená aj nejasnú minulosť. Autor sa prostredníctvom tohto významu pohráva s nejasnosťou minulosti budúcnosti a prítomnosti. Nezaťažený pozorovateľ v zbierke básni Chiaroscuro vidí (aj keď v šere), že neobmedzovať sa prítomnosťou, znamená neobmedzovať sa sebou, znamená položiť vedľa seba minulosť, prítomnosť a budúcnosť ako rovnocenné skutočnosti. Odpútanie sa od seba a prítomnosti je ako pobyt na stanici (ó, šerosvity/ zasraných staničných bufetov). Stanica je tranzitný priestor, kde vlaky stoja alebo „odchádzajú na opačný smer“ (diaľka/ je čoraz bližšie). Pobyt na stanici je obrazom stavu tesne po a zároveň tesne pred. Aj na ten sa autor pozerá s iróniou a pobavením. Karol Chmel vo svojej zbierke vytvára dojem, že každá ďalšia báseň vzniká z predchádzajúcej. Názvy jednotlivých básní sú verše tých predchádzajúcich. Mení tak spôsob čítania knihy, núti nás uvažovať nad potenciálom ostatných básní a veršov, návrat je rozkladom predchádzajúceho, rozfúknutím mandaly z piesku s uvedomením si ďalších možností jej znovuvytvorenia. Je to hra s kauzalitou, manipulácia s časopriestorom, v snahe ocitnúť sa mimo neho. Autor nás však vystríha pred hľadaním skrytých zámerov, kľúčov: o nič sa nepokúšaj, sebe verný/ milý/ čitateľ (…) každá jednotka textu sústreďuje pozornosť/ na vlastnú neodôvodnenosť. Možno preto podtitul Poznámky, opisy, palimpsesty, snaha nachádzať poéziu v úniku od vybrúsených štruktúr nového a hlavne vlastného obrazu sveta a skutočnosti, ktorý je pre Chmela len iluzórnym riešením, snaha ponechať možnosť viacerých textov, niekoľko vrstiev na pergamene, potreba možnosti zoškrabať, vygumovať, zmazať a napísať ďalšiu, prípadne nenapísať už žiadnu. Aj v tomto je však autor uvoľnene nedôsledný, nechce byť zviazaný zámerom a konceptom, zotrváva v zaznamenávaní, nechce zasiahnuť autentickosť pozorovaní a opisov. Vytvára tak priestor pre ďalšie súvislosti, ktoré v prítmí postupne nachádzame, či sme ich tušili alebo nie. Verš „stačí len ponoriť veslá“ je leitmotívom celej knižky. Je to možnosť uskutočnenia, ponúkanie a odkladanie realizácie. Nič nebráni tomu, aby boli ponorené, napriek tomu nemusia byť, bez udania dôvodu, bez prezentácie vôle. Je prezentáciou slobody neuskutočnenia, uspokojenia z tejto slobody, akoby veslá už boli ponorené, ako by si sa už viezol (…) ramená mi tŕpnu/ pri záberoch vesiel. Z Chmelovej zbierky Chiaroscuro je tiež zrejmé, čo prináša nemožnosť a nesloboda. Znamená ustrnutie v úniku, jedinú možnú cestu. Znamená nemožnosť paralelného zosúvzťažňovania rôznych možností prítomnosti s možnosťami budúcností a minulostí. Ani táto možnosť (nemožnosti) však neprináša znepokojenie ani strach: iný život/ znamená/ inú smrť. |
Obálka:
Ivan Csudai
ISBN: 978-80-85508-91-8
|
|
|