| |
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)
|
|
EUGEN
GINDL : Piknik na lietajúcom koberci
"Prvé
básničky som zosmolil v tretej ľudovej. Ukradomky, pre seba, do šuplíka.
Z času na čas som poéziu zneužil na sporadické záznamy každodennosti,
ale aj v denníkoch z ciest. Svoje výtvory, až na jeden pokus v Mladej
tvorbe, som nikdy nemal potrebu uverejňovať. Moje zábrany prelomil v
roku 2002 Ivan Štrpka, ktorý ma, spolu s Ivanom Laučíkom presvedčil,
aby sme našu korešpondenciu z virtuálnej expedície do Sin-tiangu (2001)
uverejnili v Romboide. Na knihu ma nahovoril Oleg Pastier. Väčšina básní
v tejto knihe vznikla v prvej polovici 2001. Výber som doplnil niekoľkými
básňami zo 70. a 80. rokov a básňou Dillí, ktorú som napísal v tomto
roku počas cesty do Indie..."
Eugen
Gindl
Recenzia
Petra Macsovszkého uverejnená 19.5. 2006
Eugen Gindl: Piknik
na lietajúcom koberci
Eugena
Gindla (1944) považujem nielen za priateľa, ale aj za jedného z tých
osobností, ktoré zásadným spôsobom formovali a natrvalo ovplyvnili moje
vnímanie sveta. Tí, ktorí Gindla poznajú osobne, určite budú so mnou
súhlasiť, že v jeho pokoji a názoroch sa skrýva múdrosť dávnych čias.
O Eugenovi si dokážem predstaviť, že sedí pred nejakou čajovňou alebo
kaviarňou, v niektorej zo zaprášených ulíc Káhiry, Kábulu či Madrasu
a zabáva svoju spoločnosť príbehmi, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani
autori Tisíc a jednej noci.
Eugen Gidl sa síce
narodil v Bratislave, no jeho stredoškolské štúdia a mladosť sú späté
s Liptovským Mikulášom - a teda aj s vysokohorskou prírodou. Na FFUK
v Bratislave vyštudoval žurnalistiku, trinásť rokov bol reportérom týždenníka
Život. Na voľnej nohe je od roku 1983.
Jeho spoločenské
aktivity mali vždy kritický, ak nie priam revoltujúci charakter. Bol
editorom a spoluautorom na socialistické časy odvážnej publikácie Bratislava/nahlas.
V roku 1989 sa stal zakladajúcim členom Verejnosti proti násiliu a prvým
šéfredaktorom Verejnosti. Taktiež od roku 1989 pôsobí ako šéfredaktor
astronomického časopisu Kozmos. V rokoch 1997 - 1999 viedol spoločensko-politický
mesačník OS (Občianska spoločnosť) a istý čas pôsobil aj ako šéfredaktor
slovenskej mutácie Stredoeurópskych novín.
Napísal päť rozhlasových
hier, z ktorých Vynes na horu svoj hrob a Hĺbkový rekord poslucháči
československého rozhlasu označili na najlepšie hry roka. Podľa šiestich
jeho scenárov boli nakrútené filmy.
Gindl sa môže pochváliť
aj pozoruhodnými cestovateľskými skúsenosťami. Indiu navštívil niekoľkokrát,
do Ázie sa dostal už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Naposledy
cestoval po Indii ako sprievodca Fedora Gála a zo spoločnej cesty vznikla
kniha listov Two up. Gindla tu spoznávame ako vášnivého obhajcu ázijských
kultúr a ako nekompromisného, úžasne podkutého kritika skrytých foriem
západného neokolonializmu.
V knihu Piknik
na lietajúcom koberci sa konečne odhodlal zhromaždiť a usporiadať svoju
básnicku tvorbu. V mnohých jeho básňach sa odrážajú skúsenosti z ciest
po „Oriente“ - čiže ovplývajú nielen atmosférou exotična, ale možno
v nich nájsť prvky východnej spirituality. Básnicka zbierka Piknik na
lietajúcom koberci je poctou svetu, rozmanitosti jeho krajín a kultúr,
možno ju považovať za skutočnú lahôdku pre tých, ktorí si uvedomujú,
že celý život sú na ceste. Gindlove básne sú ako pestré úlomky či úryvky
arabesiek z orientálnych kobercov, potvrdením pre svetobežníkov a šteklivou
inšpiráciou, ktorí sa na ďaleké cesty ešte len chystajú…
Načo však zmnožovať
slová, najlepšie azda bude ponúknuť dačo na ochutnávku. Báseň nazvaná
India, ktorá vznikla v apríli 1978 v Andhrapradéši, keďže je kratučká,
odcitujem v kompletnom znení:
India
Ty pokrčený
oltár
odvrátená strana planéty
Tvoja chudoba chráni svet
pred sebazničením
Bojím sa, že raz
keď budeš sýta a vypasená
grgať pred Rámom
uväzneným vo farebnej televízii
nebadane sa začne koniec
tejto civilizácie
Rozsiahlu a pomerne
zložitú básnicku skladbu WOW!, mienenú ako „úsporná správa o krátkom
pohostinskom vystúpení súboru Homo sapiens sapiens na planéte Zem“ možno
pokladať za akúsi panoramatickú civilizačnú grotesku. Na konci skladby
autor uvádza, že ju napísal 23. mája 2001, týždeň po návšteve výstavy
Františka Kupku v Esterházyho paláci v Bratislave a 81 dní pred útokom
na Dvojičky a Pentagon. Skladba končí týmito veršami:
Drnčiace struby
V chladnúcom hrnci kozmu
V útlej maternici multiverza
kde opäť váhavo
dozrieva Boh plný obáv
Tuší že tentoraz ho perfídni anjeli
páriaci sa s potomkami Adama a Evy
spod dohola obratého pooblamovaného stromu
poznania
vyženú do Afganistanu (alebo do Iraku)
Spolu so Satanom nahých neozbrojených
Aby si vyžrebovali pohlavie A na rozvalinách raja
V pote tváre dorábali Chlieb svoj každodenný
Scelili dobro so zlom
A zaľudnili svet vylepšeným prorotypom
druhu
Homo sapiens sapiens sapiens…
Až na veky vekov
AMEN
WOW!
Na dvere
klope nová
reality šou!
Priamočiarosť Gindlových
básní, záujem o tie najpáľčivejšie traumy sveta a súčasne akási nádejou
naplnená fascinácia múdrosťou Východu, úspornosť v metaforickom vyjadrovaní
pripomína pozdnú poéziu Allena Ginsberga. Nejeden súčasný slovenský
básnik by Gindlovi, ktorý sa vonkoncom nepokladá za profesionálneho
básnika - keďže cestovateľstvo, záujem o vedu, novinárčinu a dokumentaristiku
sú mu oveľa bližšie - mohol závidieť jeho zručnosť a ľahkosť, s akou
narába s jazykom i zážitkovým materiálom. Hravosť, humor, nádych mystična
- z toho všetkého sa skladajú skromné, nezameniteľné, láskavo-liečivé
verše.
Ukončime dnešnú
knižnicu ďalším úryvkom básne Ramešváram, v ktorej sa Eugen Gindl opäť
vracia k milovanej Indii a k obavám o ďalší osud sveta:
Popíjal som
mútny čaj a zopätými dlaňami
zdravil brahmanov s volskými očami
Zomknutý zástup mužov
našľapujúcich toporne a jednoliato premiestňoval
na vlastných pleciach
ukrutnú ťarchu zostarnutého zlata Šivu
(ľahostajného Stvoriteľa a láskavého Ničiteľa)
Do dlaní vysúvajúcich sa spod zeme som spúšťal
nehlučné matné mince
Pod prastarým banijámom som nazrel do bielych očí
slepého žobráka
a ustrnul
V tej chvíli som pochopil, že India by mohla zrazu
otvoriť
strašné tretie oko
uprostred zošúvereného čela
zjednotiť dobro so zlom
a zahubiť svet
Zavrel som oči a zazrel seba
smiešneho v brnení nepotrebných vecí
a myšlienok
Vrátil som sa do hotela Vypol krútiaci sa ventilátor
a do denníka si zapísal jedinú vetu:
Napriek tuctu vakcín sa vrátiš domov nakazený
nádejou, že budeš aspoň o trochu
lepší.
|
|
Obálka:
archív redakcie
ISBN:
80-85508-57-5
Rok vydania: 2005
Rozsah: 109 strán
Cena: vypredané
|
