|
|
|
|
Aktuálne
|
EUGEN GINDL : Svetobežník bez pasu
Eugen Gindl v úvode knihy píše: „Prvý mi Samka Šikeťa, vyučeného debnára z Pukanca, spomenul Julo Satinský. Na túre z Karlovej vsi na Kobylu nad Devínom. Označil ho za prvého, naozajstného slovenského globetrottera. Pretože sa na cestu okolo zemegule nevydal z núdze. Za zárobkom či zo strachu pred zákonom.. „Šliapačom zemegule“ sa stal zo zvedavosti. Z túžby po poznaní, po dobrodružstve. S predsavzatím: zanechať o svojej anabáze pre slovenských domorodcov svedectvo. Hrubý cestopis, ktorým by prekonal opis púte Samuela Šusteka k Božiemu hrobu do Jeruzalema. Zámer prekonať Šusteka, v tom čase najchýrnejšieho slovenského pútnika, zdôrazňuje Samko skoro v každom liste bratovi do Pukanca. Šikeťove cestovateľské denníky sa však stratili. V balíčku z Tanganiky, ktorý po Samkovej smrti doručila pošta jeho bratovi do Pukanca, bolo iba niekoľko osobných vecí. A s nemeckou dôkladnosťou, krasopisne zaznamenaný a oštempľovaný súpis, skromnej pozostalosti po odvážnom cestovateľovi. Kam sa Samkove denníky podeli? Možno by sme ich našli v nemeckom meste Koblenz, kde stojí Múzeum nemeckého kolonializmu. Možno v archívoch cisárskej rozviedky, veď nemecké úrady Samka Šikeťa v Tanganike nielen zatkli, ale aj popravili. Údajne, ako anglického špióna?!“ Viac sa dočítate v knihe.
Seriál o Samkovi Šikeťovi som písal (pre týždenník Život) pred štyridsiatimi štyrmi rokmi. Ale až nedávno, keď som tento text po rokoch opäť prečítal a zredigoval pre uverejnenie vo Fragmente, uvedomil som si, že v ňom čosi podstatné chýba. Priblíženie významnejších udalostí v mestách, v krajinách a na kontinentoch, kam Samko Šikeť počas svojej cesty okolo sveta zavítal. V listoch bratovi do Pukanca sa o nich zmieňuje iba okrajovo. Jeho legendárny denník sa stratil. Možno plesnivie v archíve voľakedajšieho ministerstva kolónií v Berlíne. S denníkom sa stratili aj Samkove záznamy, ba možno aj reportáže o udalostiach, ktorých bol očitým svedkom i reflexie týchto udalostí. Zachoval sa však pomerne spoľahlivý itinerár jeho cesty okolo sveta. A v ňom nielen názvy všetkých krajín a ôsmych stoviek najvýznamnejších miest, ale aj údaje o tom, koľko dní, týždňov, mesiacov v nich pobudol. Pred vydaním dobrodružstiev „Svetobežníka bez pasu“ preštudoval som najrozličnejšie pramene o dejinách sveta, kontinentov i jednotlivých krajín počas ostatných desaťročí 19. a prvej dekády 20. storočia. Ukázalo sa, že to bol dobrý nápad. Náš globetrotter sa skoro všade, kde istý čas žil, či len pobudol, ocitol sa (ako pozorovateľ) na okraji, či v samom strede rušných udalostí: nepokojov, povstaní, štrajkov, revolúcií, ozbrojených intervencií či konfliktov, o ktorých sa vo svojich listoch (s výnimkou Južnej Afriky) zmieňuje iba okrajovo, niekoľkými vetami. Pritom práve tieto udalosti nám do istej miery môžu ľudské dozrievanie mladého debnára z Pukanca priblížiť. I vývoj jeho, na Slováka z Felvidéku v tom čase, naozaj nápadne radikálnych, ľavicových postojov a názorov. Ak sa mi podarí Samkovu cestu okolo sveta prijateľne zrekonštruovať, mohla by vzniknúť zaujímavá kniha. Napríklad polofiktívny cestopis na spôsob Kehlmanovho diela „Správa o meraní sveta“. Eugen Gindl, 2018
|
Obálka: archív redakcie ISBN:
978-80-89499-49-6 |
|
|