|
|
|
Aktuálne
|
HAIKU,
HAIEČKU, HAIKU ZELENÝ
Recenzia Gabriely Rakúsovej, uverejnená v Knižnej revue 2012/4. Haiku, haiečku,haiku zelený. Sedemnásťslabičná antológiaVstupné strany knihy s podtitulom Sedemnásťslabičná antológia prinášajú dve haiku: jedno od Ivana Laučíka a autorom druhého je najznámejší japonský básnik, zakladateľ a majster haiku Macuo Bašó. Ďalej sa už predstavuje trinásť slovenských autorov, ktorým editor Oleg Pastier položil tú istú otázku: Prečo píšete haiku? Čím vás zaujala táto klasická básnická forma sedemnástich slabík úspornosti? Čo všetko sa dá na takomto minimálnom priestore nájsť a napísať? Daniel Hevier má „rád minimalizmus každého druhu“. Jeho verše predstavujú tichú krajinu so svetlom a pohybom a s hudobnými motívmi: Slabiky haiku / na bielom snehu stránky / jak vtáčie stopy Karol Chmel hovorí o „ohromnej slobode v sedemnásťslabičnej ohraničenosti,“ tu sú sentencie s motívmi typickými pre jeho poéziu. „Málo slovami je v ňom možné vyjadriť nesmiernosť,“ kde je „presne vyvážená miera medzi mlčaním a hovorením,“ odpovedá Rudolf Jurolek, ktorý predstavil haiku s prírodnými motívmi, charakteristickými pre jeho najlepšiu lyriku. Haiku Ivana Kadlečíka obsahujú neobyčajné metafory, hru so slovami a hláskami, neodmysliteľné hudobné motívy a témy o zrode a zániku, o tradíciách a súčasnosti, o dobre a zle. Preň ho „drobnosť haiku je obrovská vo výhodách“: Stratiť sa v texte / iná sloboda nie je / len v okovách slov Valerij Kupka vníma všedné i pozoruhodné veci surrealisticky; o forme haiku hovorí: „je natoľko klasická, že bude, zdá sa, vždy moderná“ a „napriek putám sedemnástich slabík... veľmi slobodná a oslobodzujúca“. Zdanlivo samozrejmé pravdy, vypovedajúce o zákonitostiach života – to sú haiku Jána Litváka, lebo „ak má človek čo povedať, zvyčajne to povie pár slovami“. Prírodné impresie a symbolistické prvky sú vo veršoch Igora Nuska, ktorému je haiku „už pridlhé...“. Oleg Pastier zasvätil svoje haiku prevažne známym osobnostiam a znakom ich tvorby (Ajgiovské haiku): A duše ako / sviece v bdelej tme aj po / zhasnutí horia Racionálne, s trochou didaktizmu vníma skutočnosť Ján F. Púček v haiku – „najtenšej hranici medzi povzdychom a mlčaním“. Hra s hláskami, objavné metafory a prírodné motívy – to sú „haiku úsporné, slová ticho hľadané“ u Petra Repku. „V sieťach haiku sa dá zachytiť celý svet,“ odpovedá Angela Repka, ktorej haiku inklinujú často k aforizmom. Podobne ako u Jána Štrassera, ktorého verše obsahujú aj sarkazmus: Už celkom slušne / vieš zaobchádzať nožom. / Ešte vidličkou. Ivan Štrpka editorovi o haiku píše: „Japonci hovoria, že má štruktúru blesku. Aj jeho tvar a rýchlosť. Aj jeho svetlo...“: Je to plachý vták, / veď sotva znesie / jedno ľahké tlesknutie. Veľmi zaujímavý je doslov – mini esej I. Kadlečíka. A pred doslovom prázdna strana s nadpisom Prázdne haiku. Ako výzva k napísaniu? |
Obálka:
ISBN:
978-80-89499-05-2 |
|
|