revue pre literatúru, výtvarné umenie, históriu a kritiku

 

 



 

Aktuálne

Podujatia

Archív

Redakcia

História

Knižná edícia

Predplatné

Kontakty

 

Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)

 

<< späť na Históriu
c
Z rozhovorov s Olegom Pastierom

FRAGMENTY O FRAGMENTE

Časopis pre literatúru, umenie, históriu a diskusiu Fragment je už neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúrnej scény. Kedysi samizdatový, dnes oficiálny časopis, ktorý na svojich stránkach predstavuje to najlepšie zo slovenskej a prekladovej literatúry.

Časopis Fragment opäť vychádza. Napriek tomu, že nedostal podobne ako Kultúrny život a Slovenské pohľady dotáciu Ministerstva kultúry SR, objavilo sa na pultoch kníhkupectiev jeho tohtoročné druhé číslo. Prečo museli čitatelia tak dlho čakať?

Oleg Pastier: Jedna z odpovedí je už vo vašej otázke: časopis Fragment nedostal finančnú podporu ministerstva kultúry. Neprekvapilo ma to. Predstavitelia národného utopizmu nebudú predsa podporovať ľudí iného zmýšľania. V tejto spoločnosti, ktorú nepovažujem za demokratickú, nemôžu byť predsa demokraticky rozdelené ani finančné prostriedky na kultúru. Nám sa podarilo zohnať peniaze na vydávanie Fragmentu z iných zdrojov. Pomohli nám ľudia, ktorí sú naklonení kvalitnej kultúre a nemajú nijaké ideologické požiadavky na obsah publikovaných textov. Ale aj tak nás táto situácia prinútila k zredukovaniu periodicity. V tomto roku vydáme šesť čísel Fragmentu, teda o štyri čísla menej ako v roku minulom.
/.../

Na začiatku rozhovoru ste hovorili o určitých problémoch so štátnou mocou. Rád by som sa k tomuto problému vrátil. Aký je váš názor na zasahovanie štátu do oblasti kultúry a umenia.

Popísali sa už stohy papiera na tému „štát a kultúra“. Nepoviem teda asi nič nové. Politická moc, akákoľvek, je škodlivá, sterilná a voči kultúre nepriateľská. Presne to vyjadril v jednej svojej eseji Octavio Paz: „Tam, kde moc zasahuje do každej ľudskej činnosti, umenie upadá alebo sa mení na servilnú a mechanickú činnosť.“

Štát má vždy tendencie vytvárať si štátnu kultúru, akýsi podporný orgán svojej ideológie. Tak to bolo v období nacizmu, komunizmu a je to tak aj dnes, keď prežívame renesanciu nacionálneho socializmu. A štátny úradník sa snaží obhájiť svoje zásahy voči neservilnej kultúre fiktívnymi potrebami národa. Ale dobre vieme, že komunistická, nacistická alebo nacionálne socialistická ideológia nie je užitočná pre nijaký národ, teda ani pre kultúru a umenie. To dobré, kultúrne v každom národe ubíja, obmedzuje, likviduje a popiera. Štát predsa nemá vytvárať nejaké umenie, ale má umeniu slúžiť; podporovať ho tým, že mu vytvorí znesiteľné podmienky na existenciu. Štát by mal byť služobníkom, inštitúciou, ktorá slúži daňovým poplatníkom, teda aj umelcom. Na Slovensku sme svedkami práve opačných postupov. Jednofarebná vláda, ktorá je zostavená so skutočných neodborníkov, podporuje rovnako jednofarebnú, neinšpiratívnu a servilnú kultúru pseudonacionálnej orientácie. Už len treba nájsť národ, ktorému by takáto kultúra bola na osoh. Táto vláda „národného znehybnenia“ sedí síce v najnovšom bavoráku, ale ešte si nevšimla, že niekto z neho v noci odmontoval všetky štyri kolesá.

(Uverejnené v týždenníku Kultúrny život, jún 1993; krátené.)

 


 

 


© 1987-2014 F.R.& G. publishing
The publication of this website has been made possible by a grant from the
Fund for Central & East European Book Projects, Amsterdam.