|
|
|
|
Aktuálne
|
IVAN
KADLEČÍK: Lunenie
BREZEŇ 1. Blúdim, dlho blúdim v pravde samoty. Tu zazriem pozďaleč svetlo. Navrchu hory Paradajs plápolajú smrteľné duše, okolo vatry sa luní dvanásť mesiačikov. I zdvihol sa Veľký sečeň, popošiel k najmladšiemu mesiačikovi, dal mu kyjak do ruky a povedal: - Bratku Brezeň, zasadni si ty na moje miesto! 2. Jas. Jaskyňa. 4. A mesiac za lunou sa valí, lunobitie, valí sa jak vlnobitie, odrazu je neskoro, akoby z ničoho nič. Už ani ten čas nikdy nepostojí, odsekáva sa ako z krvavého kalendára, hlava-kapitola odletí do smutného, smrtného koša smetného. Človek ani nezbadá, a hneď prejde - švih sekerou - dvesto liet od vynájdenia a úspešného uvedenia do prevádzky nesmrteľnej gilotíny v tomto jubilejnom roku. Strela mu do pečene: čas ani písacím strojom nezastavíš, preto píšem už len krátko ako život. Len nedávno čo som rozsielal (rozosieval) novoročenky - tie epištolárne eseje, tie písaniny, a už si aj chystám pohľadnice k Veľkej noci. A potom znenazdania Pamiatka zosnulých: šťastlivé nové Dušičky, veselých Všechsvätých celej rodinke prajem. 27. Veľa podôb má život - a iba jednu smrť. Nemožno ho pochopiť: nato ani nie je. Ako umenie. DUBEŇ 15. Parafrázujeme: S mnohými svojimi názormi nesúhlasím, ale urobím všetko pre to, aby som ich mohol verejne hlásať. 19. Víno sa vinie, k telu sa privíňa víno. Previnúť. Previniť. Vinič som. 30. Láska je súboj, nie slabosť. A tvorba: nijaká sladota; viac a menej, ani slabota. KVETEŇ 12. Tak si, spisovateľ, pomaly opadávam z lístia až do naha omylov a právd. Po celý život strácam listy a ony sa vždy vracajú. Strácam a nadobúdam. Napísal a vetru rozoslal som ich stovky, stovky, stá. Zo srdca, z duše, z tela ako z hliny vytrhávam stránky, za sebou nechávam, hádžem, po zemi rozsievam - nech ostane stopa, nech nepoblúdim v labyrinte života a sveta, nech sa nestratím. 13. Nech ostane stopa, nech nepoblúdim v labyrinte života, v bludisku sveta nech sa nestratím. Naučil som sa to od spisovateľa, od kritického intelektu Jána Amosa Komenského, ktorý sa dotkol Cervantesa, Rabelaisa, v čase predišiel Franza Kafku, Borgesa, Umberta Eca, Milana Kunderu... 21. Ó, múdri dávno, dávno dúfať prestali. |
Obálka:
archív redakcie
ISBN:
80-85508-10-9 |
|
|