|
|
|
Aktuálne
|
<<
späť na KADLEČÍK - PASTIER: Spytovanie Dobové svedectvo s románovou príchuťouVýraz spytovanie v názve publikácie už znie trochu archaicky. Používal sa väčšinou v spojení spytovať si svedomie. Ale ani výraz svedomie nie je už veľmi frekventovaný. Zaváňa čímsi kostolným ba až kadidlovým. Pravda, ak sa rozhodneme pre zvratné sloveso spytovať sa, okamžite sa ocitneme na inej rovine. Spytujeme sa, čiže dávame otázky a čakáme odpovede. Kniha Spytovanie je naozaj založená viac-menej na tomto princípe. Ale netreba sa vzdávať ani prvej alternatívy. Jej ideová náplň má totiž do činenia aj s naším svedomím či nesvedomím. Početné rozhovory a bohatá vzájomná korešpondencia, ktoré tvoria podstatnú časť Spytovania, evokujú, hoci nepriamo, práve problém svedomia. Ide totiž o občianske postoje v totalitnom režime socializmu, konkrétne v období tzv. normalizácie. Je tu však aj plynulý prechod do ponovembrového času, s rovnako razantnou kritikou spoločenskej situácie v dobe mečiarizmu, vracajúceho nás (aj v kultúre) do len nedávno prekonaného vývinového štádia. Podtitul: román Knihu z dobových materiálov i nových textov pripravil Oleg Pastier. Za základ zobral rozhovory, korešpondenciu, časopisecké i knižné texty Ivana Kadlečíka, no pripojil k nim aj ďalšie materiály od autorov, ktorí kedysi za socializmu tvorili káder jeho samizdatového časopisu a vydavateľstva Fragment K, alebo mali blízko k jeho ideovému poslaniu. Zostavovateľ urobil z týchto rozmanitých príspevkov súvislý celok. Doplnil ich vysvetľujúcim spojovacím textom, vlastnými komentármi, charakterizujúcimi dobu i atmosféru, v ktorej príspevky vznikali, použil i svoje texty, aj básnické, a pevnou rukou všetko skĺbil do zmysluplného celku. Knihe dal podtitul: román. Toto žánrové vymedzenie sa môže zdať pritrúfalé, pretože množinu textov tvoria dobové dokumenty, teda publikované rozhovory a vzájomná korešpondencia, doplnená oficiálnymi materiálmi socialistického režimu, týkajúcimi sa tu vystupujúcich osôb atď. V jednotlivých listoch sa pertraktujú aktuálne tvorivé a ideové problémy, ale oživujú ich aj úryvky z osobného života, pretože ten bol nielen existenciálnou, ale i existenčnou základňou. Osobný moment dodáva textu určitý prvok drámy, ale i poézie. Pravda, nechýba ani kritika spoločenského systému a jeho kultúrnych excesov, ale dôležitý je vždy individuálny postoj, vyvierajúci z osobného ustrojenia a špecifickej osobnej situácie. Tá bola vždy rozdielna, hoci mala spoločný základ; premisu, že nik nemohol verejne vystupovať a publikovať. A tak epištolárna (listová) forma bola takmer jediným spôsobom, ako dať o sebe vedieť. Na všetkom, čo sa teraz zverejnilo v Spytovaní, je už patina dvadsať-tridsaťročnej minulosti a čas pracuje tak, že konkrétne veci posúva do všeobecnej roviny a fakty prevracia na dobové obrazy. Preto sa mi zdá, že žánrové určenie (román) je dobrým pomenovaním toho, čomu hovoríme obsahová náplň diela. Korektív moci V „románe“ je hlavným hrdinom Ivan Kadlečík a jeho kritické vystúpenia, citácie z jeho článkov a publikácií, rozhovory a najmä početné listy, udávajúce základný tón celému zoskupeniu hlasov a ich odtienkov. Sú relevantným dobovým svedectvom a zároveň vydávajú svedectvo o ňom samom. Okrem neho a v súvislosti s ním tu „vystupujú“ i ďalší protagonisti ako aktéri, svedkovia, ale aj obete doby (Milan Šimečka, Martin M. Šimečka, L. Vaculík, J. Mlynárik, P. Hrúz, M. Gáfrik, J. Vanovič a i.), no aj tí, ktorí ostali v legálnych štruktúrach (R. Chmel, A. Bagin, J. Štrasser a i.), ale ktorých názorová blízkosť posúvala k vyššie menovaným. (Časti publikácie, kde sa reflektuje situácia po novembri 1989, prinášajú ďalšie početné mená: I. Štrpka, P. Vilikovský, D. Dušek, D. Mitana, V. Mikula a ďalší.) Aj pri zúženom pôdoryse možno konštatovať, že Spytovanie dáva pomerne ucelený aj platný obraz o období normalizačnej totality a jej odraze v slovenskej kultúre. Je to teda „román“ ako nesporné historické svedectvo. Doba však bola iste komplikovanejšia a komplexné skúmanie v rámci celej kultúry, ak by sa na to niekto dal, by muselo zahrnúť do zorného poľa aj časť legálnej tvorby. Najmä preto, lebo normalizácia prebiehala na Slovensku „mäkšie“ ako v Česku, čo sa konštatuje aj v Spytovaní (Milan Šimečka) a veľká časť legálne publikovanej literárnej tvorby (platí to vari aj o iných umeniach) svojim vyznením vlastne popierala princípy, na ktorých stála normalizácia. Problémy pertraktované v publikácii sa týkajú viacerých oblastí, od bežnej kultúrnej prevádzky (vydávanie časopisov a kníh, vznik a pôsobenie „legálneho“ Matičného čítania, na čele so šéfredaktorom Ivanom Kadlečíkom, či disidentského Fragmentu K. na čele so šéfredaktorom Olegom Pastierom, knižných samizdatov, cez konflikty s režimom – domové prehliadky, habanie rukopisov a iných materiálov, ustavičné osobné šikanovanie – až po kritickú reflexiu doby, jej prisluhovačov, zadubenosti jej orgánov a pod. Pomedzi to presvitajú osobné ťažkosti (choroby), rodinné pomery a celá oblasť tzv. autorských intimít, poľudšťujúcich vzájomnú komunikáciu. Živé svedectvá dodávajú tejto historicky uzavretej kapitole trvácnosť a aktuálnosť. Otázky tu nastolené a pokusy o odpovede zostávajú poväčšine na tapete dňa. Ivan Kadlečík sa stále vracia k tomu, čo ho trápilo ako tvorcu celý čas: aká je úloha spisovateľa v spoločnosti, totalitnej alebo akejkoľvek, a aká je potom funkcia literatúry. Prisudzuje jej funkciu „korektívu moci“ (skôr by sa žiadalo povedať: vzdorovanie moci). V oblúku histórie, na ktorú sa odvoláva, zašiel až k starozákonným prorokom („spisovateľ ako starozákonný prorok, kňaz, zákonodarca v stratenom svete…“), lebo sa mu zdá, že tu sú korene novodobého tvorcu. Poníma literárne dielo ako čosi bytostné, osudové, čo nemá nič s hraním sa, predstieraním, šašovstvom. Slovo, ak má pôsobiť, musí byť kryté autorovou osobnosťou, len tak sa môže pretransformovať na čin. Krvavovážne apely Toto vysoké poňatie literatúry dáva jeho slovám i nevyhnutný pátos, občas naozaj starozákonný, sem-tam mu aj vyčítaný „moderným“ a módnym obecenstvom. Slovník, ktorý používa, je vskutku plný „ťažkých“ slov: sloboda, svedomie, mravnosť, pokora, ľudskosť, čistota, zodpovednosť, ale i národ, pokolenie, vodcovia, ľud, osobnosť. V tejto polohe vyznievajú jeho apely krvavovážne. A sú to apely, ktoré prerastajú oblasť tvorby a zasahujú človeka, teda nás všetkých. Pátos sa však v Kadlečíkovom vystúpení strieda s iróniou, ba posmechom, občas i zlobou, ale aj s humorom a vtipom – najmä v konkrétnych formuláciách. Píše vždy s totálnym nasadením. To odľahčuje základnú tóninu a zabraňuje hroziacemu kazateľstvu. Čas preveril Kadlečíkove postoje (spytovanie svedomia zostáva na nás, čitateľoch), ale mal by preveriť i jeho ponňatie kultúry a tvorby. Prvou skúškou bola zmena režimu v novembri 1989. Nástup trhovej mentality a hmotárstva však tvrdo zasiahol aj do sféry umenia a tvorby. Zaktualizoval síce Kadlečíkovo prorocké vizionárstvo, ale zároveň ho sparodizoval. Slobodu zmenil na nezodpovednosť a novú spútanosť, tento raz dobrovoľnú. Kadlečíkovi vložil do úst slová nebývalej kritickej razancie. Všetky mínusy nových poriadkov (a neporiadkov) zhrnul precízne do jedného odstavca Oleg Pastier. Hodno ho odcitovať: „Duchovná schátralosť, absencia charakterov, baženie po honore, bezohľadne poklonkujúce piadimužíctvo. To sú mená vírusov nevyhnutné k určeniu presnej diagnózy minulého, už prežitého. Tragické je to, že sme sa ani jednej z týchto negatívnych esencií nedokázali zbaviť. Po čiastočnom utlmení prihlásili sa k životu s ešte väčšou razanciou a, obávam sa, s definitívnym domovským právom v našom regióne.“ Napísal to v prvej polovici 90. rokov, ale platí to vari aj dnes. Vecný a racionálny prístup Olega Pastiera vyvažuje Kadlečíkove emocionálne až vášnivo formulované súdy, pokojný epik (hoci básnik) tlmí a vyrovnáva lyrické výbuchy partnera. Tento dvojhlas je v celej publikácii zásadný. Do mnohohlasu ho pretvárajú príspevky ostatných zúčastnených. Je v nich síce aj dosť toho bežného „čo deň dal“, no v zásadných veciach si držia platnosť a sú ešte stále nielen hodnoverným svedectvom, ale aj produktívnym a aktuálnym východiskom. |
Obálka:
archív redakcie
ISBN:
978-80-85508-74-1 |
|
|