|
LEOPOLD LAHOLA : Ako jed škorpióna
Dramatik,
prozaik, básnik, prekladateľ, filmový scenárista a režisér Leopold Lahola
(pôvodným menom Arje Friedman) predstavuje jednu z najosobitejších postáv
modernej slovenskej, resp. česko-slovenskej kultúry a umenia 20. storočia.
Kniha obsahuje
básne z pozostalosti.
DRUHÝ BREH
Kraj súmrakov a
opustených zvoníc
Tak norí decko hlavu v šlabikári
Mám radšej svit čo slabo z diale žiari
než ten čo
zblízka ťažko padá do líc
Tieň pahorkov a
zadumaných nížin
Čln zahnaný
môj často do tých brehov
kde i mŕtva zem ti päty viaže nehou
S riasami čo dážď nesú ku tebe sa blížim
A ešte jedno líce
mne bledé hľadí do líc
a ešte jedno pokynutie k bezcestnej púti
Je ešte jeden je čo bez príčiny smúti
kraj súmrakov a opustených zvoníc
MIKULÁŠ GALANDA
Na ono štvrté poschodie
najposlednejšie
v tom dome
by som vlastne nemal myslieť
ako sa nemyslí na kávu rozliatu
pri slávnostnej večeri
Ťažké veci si opakujem podvedome
prv než by som zazvonil
Dobrý pánboh vie
koľké roky
ťažké ako hory
vykupovať si rovnováhu
biednou palicou
A keď príliš blízko
už boli steny
vlhké a naklonené
príliš blízko všetko čo pohyb tvorí
a výdychy sfér v barvy mení
musel si odstúpiť
niekoľko krokov dozadu
aby si lepšie videl
Štetce uškrtené
plátna omdleté
prepáčte mu keď nevráti sa z nív
kde iba odraz tichých sovích krídiel
spočinie na ňom
pozorujúcom svet z nových perspektív
A potom azda myslí
na nás na všetkých
na mňa
ktorý pred jednou návštevou
som zastal na poslednom poschodí
v tom dome
kde udychčaný naberal som síl
než vstúpil som
a na ťažký smútok myslel som podvedome
prv než som zazvonil
NÁSOBILKA
Dva krát osem
Je síce
Šestnásť
No násobilka nepomáha
Uviť veniec
Alebo preberať ruženec
Alebo aj umrieť
Kde sa musí všetko diať pekne
Po jednom a osobitne
Alebo keď
Pridávaš ešte jeden klinček
A ešte jeden
Aby z toho bola
Kytica
| 
