|
|
|
|
Aktuálne
|
<<
späť na PAVEL MALOVIČ: Tvar mojej tváre V knihe Tvar mojej tváre predstavuje Pavel Malovič svoje básne, piesňové texty aj "omrvinky". Znovu som začal písať / pesničky. Našiel si / štvrtý rozmer / bez slepej uličky. / Zmrazené verše som vytiahol / z chladničky. / Trochu ich lúštim a skladám / z nich básničky,“ čítame v novej knižke Pavla Maloviča Tvar mojej tváre z vydavateľstva F. R. & G. Nie je jasné, kedy sa mu prihodilo, že „znovu začal písať pesničky“, ale asi tú informáciu nemožno brať úplne doslovne. Nielen so zreteľom na básnickú licenciu (hoci ako správny folker aj Malovič je vo svojej tvorbe pekne autobiografický), ale najmä preto, že pri pohľade zvonku sa nezdá, že by niekedy pesničky písať prestal. Bez zbytočných písmen sa do času zmestí viac Začal s nimi dávno, a keď sa tento známy športový lekár, ale aj kultúrny publicista stal v závere sedemdesiatych rokov neodmysliteľnou súčasťou bratislavského voľného pesničkárskeho združenia Slnovrat, písal ich intenzívnejšie. Predtým len zhudobňoval texty iných autorov, veľmi rýchlo si však uvedomil čaro komplexnej vlastnej tvorby a dokonca sa stal vyhľadávaným textárom pre viaceré osobnosti slovenskej folkovej aj rockovej scény. „Môj smer je stručnosť,“ charakterizoval neskôr svoju tvorbu, a mal tým na mysli, že bez zbytočných písmen sa do času zmestí viac. Funguje to, krátke a úsporné texty, kde namiesto vyrozprávania príbehu stačí výstižný obraz či účinná metafora, spolu s často netradičnými témami vytvorili z Pavla Maloviča charakteristický a nezameniteľný autorský typ. Napriek tomu sa však k téme návratu k písaniu textov vyjadruje aj na inom mieste knihy: „Už som si myslel / že nikdy nebudem skladať piesne... / že nevyslovím čo si myslím / tak presne. / Svoj odkaz píšem do prachu / o chvíľu ho možno niekto pozametá / ja sa ti ale pozriem do očí bez strachu / moja duša je čistá celá.“ Text má názov Balans na ostrí kosy, a tak sa autor zrejme vyrovnáva so „zubatou“, hoci adresátom by celkom pokojne mohla byť aj žena ako taká. Tej sa totiž vo svojich textoch venuje pomerne hojne, či už ide o radostné očakávanie („Len vykúpať si telá / a situácia je zrelá / na víchricu. / Čisté periny / anjeli bez viny / budú mať / polámané krídla“) alebo o takmer krížovú cestu („Kríž nesiem / v náručí / nehrbím sa / nepredstieram / Len... / koľkokrát treba umyť / tie schody / aby som vystúpil / po čistom / na Golgotu / k tvojmu srdcu?“). Vysmiaty entertainer, ktorý dokáže šokovať Rovnako rád však Malovič strieda nálady a témy aj pri živom vystúpení, kde tento vysmiaty entertainer vzápätí dokáže nič netušiaceho diváka zmraziť a šokovať. „Jeho texty útočia na našu bázlivú prejemnenosť drsnosťou a otvorenosťou, čo sa napríklad Nemanželskému blues alebo Predtuche darí až nepríjemne dobre,” napísal kedysi na jeho adresu český hudobný recenzent Jan Rejžek. Nevedno, či na túto dávnejšiu pochvalu od obávaného kritika Pavel Malovič už zabudol, alebo je to prejav jeho zdržanlivého sebavedomia, no ani jeden z týchto dvoch vyzdvihovaných textov nepotreboval zaradiť či už do predošlého útlejšieho knižného výberu spred takmer dvadsiatich rokov Prírodný materiál, alebo ani do tejto súčasnej knihy. Pri oboch publikáciách zachoval autor rovnaký trojdielny pôdorys, gro tvoria piesne a básne, drobný rozdiel je len v názvosloví tretej časti. Kým v staršej knihe išlo o akoby ešte nádejné náčrty, teraz nazýva tieto fragmenty už len omrvinkami. No ani tie nemusia byť márne, ako dopĺňa Malovič, pretože keď niekedy niektoré posunul folkovému kolegovi Dušanovi Valúchovi, ten ich väčšinou dokázal zúročiť. Rozdiel medzi básňami a piesňami, ktorý však čitateľ v knihe až tak výrazne nepociťuje, Malovič charakterizuje s typickým nadhľadom – za básne, pre mnohých tú najvyššiu métu pesničkového textu, považuje to, čo je „nezhudobniteľné, nespievateľné“. To, čo je naopak zhudobniteľné a spievateľné, teda pesničkové texty, je však, ako vždy v knižnom vydaní, ochudobnené o vizuálny a hudobný vnem. Ak však napriek tomu obstoja a prežívajú samy osebe aj v tlačenej podobe, svedčí to o ich príťažlivej kvalite. Recenzia z Denníku N – 23.3.2017 – Alexander Balogh |
Obálka:
ISBN:
978-80-89499-43-4 |
|
|