revue pre literatúru, výtvarné umenie, históriu a kritiku

 

 



 

Aktuálne

Podujatia

Archív

Redakcia

História

Knižná edícia

Predplatné

Kontakty

 

Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)

 

<< späť na PETER MICHALOVIČ a hostia: De disciplina et arte

Životné formy podľa Dušana Hanáka

Artisti

V posmrtne vydanej knihe Ludwiga Wittgensteina Filozofické skúmanie si môžeme okrem iného prečítať aj túto pozoruhodnú myšlienku: "Ľahko si možno predstaviť jazyk, ktorý sa skladá iba z rozkazov a hlásení z bojiska. - Alebo jazyk, ktorý sa skladá iba z otázok a výrazov súhlasu alebo nesúhlasu. A nespočetne veľa iných. A predstaviť si nejaký jazyk znamená predstaviť si formu života." 1 Dušan Hanák, pracujúci s pohyblivými obrazmi, sa pokúsil o niečo presne opačné - pokúsil sa totiž predstaviť si/nám životnú formu prostredníctvom filmového jazyka.

Akú životnú formu? Nuž predsa životnú formu "nomádov", ktorým ich nomádstvo toleroval bývalý režim. Tými nomádmi sú artisti. Bývajú v maringotkách, cez zimu mimo sezóny, zotrvajú na jednom mieste dlhšie, cez leto, keď prichádza ich sezóna, sú zase na ceste. Sú to akísi bítnici z povolania. Pre starousadlíkov sú artisti jednoducho cirkusanti, ktorí nás prišli zabaviť. Zabávajú sa a tým že sa zabávajú, zabávajú aj nás. Vedia krotiť divé zvery, robiť nebezpečné saltá, klaunovsky sa potkýnať bez toho, aby si ublížili, či vykúzliť králikov z klobúka. Jednoducho nečakane nás navštívia, svojím programom dajú zabudnúť na každodenné starosti a rovnako nečakane odtiahnu z mesta.

Avšak táto starousadlíckej verejnosti známa časť artistickej životnej formy Dušana Hanáka nezaujíma. A nezaujímajú ho ani pikantnosti z ich života. Namiesto toho si všíma každodenný život artistov. Ten život, ktorý zostáva skrytý oku verejnosti. Nie je to ľahký život. Vyžaduje si trpezlivosť, obrovskú koncentráciu, disciplínu mysle a tela. To sú atribúty, ktoré si artisti musia osvojiť už v ranom veku. Každodenný tréning je rovnaký tak pre deti, ako aj dospelých. Tieto atribúty nie sú zachytené prostredníctvom šokujúcich, dramaticky hypertrofovaných záberov, ukazujúcich nebezpečenstvo drezúry alebo nácviku artistickej zostavy. Nie sú ani pomenované siahodlhými výpoveďami jednotlivých aktérov. Naopak, sú zachytené prostredníctvom obrazov, ukazujúcich detaily, ktoré možno "čítať" ako pôsobivé metonýmie, ktoré nás v konečnom dôsledku presviedčajú o hodnovernosti videného.

Napriek tomuto enormnému vypätiu jedného dňa príde čas, keď každá hviezda manéže musí odísť do artistického dôchodku, keď sa pot a slzy zlejú dohromady. Je to bolestný okamih, ale nič sa nedá robiť, normy tejto životnej formy sú neúprosné. Hoci sa odchádza z manéže, neodchádza sa z cirkusu. Vždy sa pre bývalé hviezdy manéže nájde iné miesto, ktoré je dôležité pre udržanie života cirkusu. Život totiž v tom zmysle, ako ho ukazuje Hanákov dokument, nie je totožný so životom indivíduí, ale je to niečo, čo, deleuzovsky povedané, ich prežíva. Indivíduá umierajú, artisti sa rodia a umierajú, avšak životná forma pretrváva. A práve to sa Hanákovi podarilo majstrovsky jazykom filmu artikulovať. Keď sledujeme jeho film, tak jeho kompozícia nás privedie k tomu, že dovtedy lineárny čas sa v určitom bode zakrúti tak, že začiatok sa nenápadne spojí s koncom. Tým, že sa čas zacyklil, udiala sa kvalitatívna premena kalendárneho času na ?čas mýtický, v ktorom smrť je predpokladom života a v ktorom všetko prebieha v cyklickom opakovaní. Kto vie, možnože artisti sú z iného sveta.

Prvá otázka pre Dušana Hanáka: Film Artisti bol vyrobený v roku 1965, teda v období, keď ešte nebolo v móde v našom prostredí všímať si ľudí, žijúcich svoj život v iných životných formách než v tých, kto ré plne zodpovedali normám (pseudo)morálky socialistického spôsobu života. Problémom inakosti ste sa neskôr zaoberali aj vo svojich celovečerných filmoch, ako napr. 322 a Ružové sny, ale mňa, a dúfam, že aj čitateľov, by zaujímalo, prečo ste si vybrali pre svoj dokumentárny film práve túto tému?

Dušan Hanák: Vždy ma zaujímali ľudia a témy z okraja spoločnosti. Zdalo sa mi, že svojou inakosťou vytvárajú alebo zrkadlia iný, autentický obraz skutočnosti. Práca na filme mi pomohla dostať sa do nových prostredí, do ich zákulisia a vnímať ho z hľadiska životných skúseností týchto ľudí, všímať si ich vlastnosti, vzťahy a "spôsob prežitia". V prípade artistov som sa vzdal pozlátka cirkusového alebo variétneho vystúpenia a sústredil som sa na ich všedný deň, respektíve zimnú prípravu pred začiatkom sezóny. Dávno pred "zbieraním materiálu" som pociťoval túžbu zobraziť druhú, možno pravdivejšiu tvár skutočnosti a danej témy. Film je štúdiou prostredia a skupinovým portrétom ľudí, ktorí majú radi svoju prácu. Na rozdiel od občanov, ktorým ju spoločenské okolnosti zbanalizovali, obrali ich o motiváciu a tvorivý prístup k realizácii vlastných životov.

Poznámky:
1 WITTGENSTEIN, Ludwig: Filozofické skúmania. Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, 1979, s. 28.

 

Obálka: Ivan Csudai

Ilustrácie: Ivan Csudai

Pokochajte sa!

ISBN: 80-85508-54-0

Rok vydania: 2005

Rozsah: 216 strán

Cena:
vypredané



 

 

c
© 1987-2014 F.R.& G. publishing
The publication of this website has been made possible by a grant from the
Fund for Central & East European Book Projects, Amsterdam.