|
|
|
|
Aktuálne
|
OLEG
PASTIER : Za ozvenou tichých hlasov II
Recenzia Gabriely Rakúsovej, uverejnené v denníku SME, 19.2.2013 V krajine, kde sa voda do očí sypala a piesok do úst lialV Pastierových scenároch/kolážach ide o „rozprávku“, kde štyri desaťročia zlo víťazilo nad dobrom. Kniha Olega Pastiera Za ozvenou tichých hlasov (2011) stvárňuje šesť životov, ktoré odolávali krízam. Jej voľné pokračovanie Za ozvenou tichých hlasov II (Päť scenárov, päť koláží) z vydavateľstva F. R. & G. obsahuje päť krízových príbehov. Kto ich počúval v rozhlase, vie, že sú maximálne pôsobivé. Aj texty v knihe sa začínajú ako rozhlasová rozprávka, ide však o „rozprávku“, v ktorej sa naozaj trpí, naozaj umiera, naozaj víťazí zlo nad dobrom, aby až po zhruba štyridsiatich rokoch zlo napohľad ustúpilo a „odštartovali sme to, čo sa učíme dodnes – demokraciu“ (Ján Budaj). Bránime slobodu v sebe Oleg Pastier vie scenáre urobiť na mieru a so silným efektom. Dokáže zachytiť okamih v čase, násilie na jednotlivcovi, skupine i národe. Vie dávať do ostrého protikladu zlo a dobro, negatívne a pozitívne cez drobnosti, cez povedzme detský pohľad v roku 1951. Ide o koláže – texty z umeleckej literatúry, z médií, zo súdnych spisov, zo spomienok politických väzňov (Anton Srholec a ďalší), z rozprávaní ich príbuzných a priateľov, rodičov bez detí a detí bez rodičov. Vystupujú tu postavy známe i anonymné, figúry eštebákov, dozorcov vo väzniciach a pracovných táboroch v Československu. Môžeme sledovať napríklad proces s Lacom Novomeským a s Gustávom Husákom. „Bránime slobodu v sebe!“ – spomínajú Dominik Tatarka a Peter Repka; svet protestuje proti okupácii v auguste 1968. Ide o veľmi dobrú kompozíciu udalostí aj zásluhou Repkových reportáží. Tretím scenárom, ktorý je obrazom konsolidácie a normalizácie, sa tiahnu verše Smutná ranná električka, zaznievajú ešte slová z reportáží Petra Repku, ale hovorí aj Vasil Biľak, objavuje sa Poučenie z krízového vývoja, obnovuje sa cenzúra a Jan Palach tragicky zomiera. Táto časť je napínavá, veľmi dobre sú vybraté dobové dokumenty. Rôzne podoby vody „Kropte!“ Motív vody v rôznych variantoch je vynikajúco zakomponovaný do opisu verejného zhromaždenia z 25. marca 1988 v Bratislave. Obraz manifestácie za dodržiavanie občianskych práv v Československu prestupuje reportáž Milana Šimečku i výpovede občanov, ktorí boli zadržaní. Pastier urobil výbornú kompozíciu reakcií – za i proti – známych osobností a podčiarkol, ako sa vtedajší „mocní“ spolu s ŠtB a Verejnou bezpečnosťou na Sviečkovú manifestáciu pripravili. Charta 77, samizdaty, paralelná kultúra, hnutie ochrancov prírody, súdny proces so skupinou Plastic People, zjazd slovenských spisovateľov v roku 1977, väznenie Šimečku, Kusého a ďalších, výsluchy, domové prehliadky, šikanovanie. A tiež stretnutia u Ivana Kadlečíka, vznik názvu hnutia Verejnosť proti násiliu v byte Jána Langoša – to sú len niektoré pojmy obdobia normalizácie, mravného nihilizmu, i nastupujúcej zmeny. „Tak sa skončil štyridsaťročný monopol jednej totalitnej strany v krajine, kde sa voda do očí sypala a piesok do úst lial.“ |
Obálka:
ISBN:
978-80-89499-16-8 |
|
|
|