|
|
|
|
Aktuálne
|
ERIKA
PODLIPNÁ: Koláž
ENTRE DEUX Drahé dievča, len prednedávnom si mi vyčítala, že nič nerobím a že sa vedone izolujem od ľudí. Aby som ti dokázal, že to nie je pravda, prihlásil som sa na brigádu. Zvážam na Kolibe seno, neskôr budem robiť prerezávku mladého lesa a potom čo sa pritrafí. Takto z tvojho podnetu zisťujem, že si dokážem čestne zarobiť mesačne tisíc štyristo korún... Nie je to veľa, ale každá koruna upevňujúco pôsobí na moje sebavedomie. V podstate vieš o mne všetko. O osobe, type človeka a tiež o sociálnon prípade, ktorým som sa napokon stal. Ak chceš aj naďalej zostať mojou priateľkou a mojím spojencom, prosím, nechci ma zachraňovať pre literatúru, alebo pre budúcnosť! Od literatúry nesľuboval som si nikdy slávu, nezriekam sa však pomyslenia, že ešte čosi napíšem, ak objavím voľačo, čo bude stáť za reč. Ale nech už skončím akokoľvek, v chudobinci alebo v žalári, chcem zostať až do konca duchom slobodný. Vytiahla si ma z izolácie slovami, že pre človeka je ponižujúce čakať v samote na smrť. Teraz pri robote, ktorá je pre mňa namáhavá, nečakám už na smrť, ale na koniec smeny, na koniec dňa. Vďaka tebe objavujem, že čakať na smrť, alebo čakať v práci na podvečer krásneho letného dňa je to isté. Prežívam úchvatné leto. Dúfam, že sa otužím a nazbieram dosť síl, aby som dokázal vytrvať na svojej ceste. Nie je to askéza, ale samota v prírode a nezávislosť. Príroda je pre mňa božský rozum, je to veľkolepé divadlo, na ktoré zbožne hľadím. Zisťujem, že je vo mne čosi také: kozmická zbožnosť. Po tvojom veľkom liste povedal som si nad prudkosťou, ktorou reaguješ: "Ona je ako búrka. Letná búrka. Prišla - a odišla." I teraz si to o
tebe myslím. Ty si búrka, Miláčik. Letná, mladá... UT AMERIS, AMA Miláčik môj nežný, opojný! Tvoj list, skôr než ho otvorím a prečítam, najprv pobozkám - a potom strčím pod košeľu. Chcel by som ťa neustále pozkávať, dýchať, objímať... Obostieraš ma ako oblak a ja v tom oblaku chodím a dívam sa z neho na ženy. Milan Paštéka, môj veľký a vlastne jediný maliar, ma včera pozval na flám. Prešli sme všetky nočné podniky v meste. Bola si s nami. Potiahla si ma priesvitnou, nežnou látkou rozkoše a ja som sa v nej cítil ako potápať. Ty môj dar slasti, ty môj Miláčik nekonečný! Čo môžem urobiť okrem toho, že snívam, že som s tebou, že ťa držím v náručí? Povedz, kedy zas budeme spolu nežne, mlčanlivo? Keby sa nám jedného dňa zaľúbenie stratilo a keby naše duše ochabli vo vrúcnej nehe, ktorou sa dnes k sebe túlia, bol by to môj koniec. Mám šťastie, lebo nech nie si ty, už ani ja nie som. |
Obálka:
archív redakcie
ISBN: 80-85508-06-0
|
|
|