revue pre literatúru, výtvarné umenie, históriu a kritiku

 

 



 

Aktuálne

Podujatia

Archív

Redakcia

História

Knižná edícia

Predplatné

Kontakty

 

Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)

 

SERGEJ ŠARŠÚN: Klapan

"Môj otec Janko a dedovia pochádzajú z Ležiachova, trinásť kilometrov od Turčianskeho sv. Martina... Otec ako šestnásťročný ušiel z rodičovského domu do Varšavy k Országhovcom, kde sa vyučil obchodníctvu a naučil sa po rusky. Potom asi dvanásť rokov rozvážal po Rusku tovar na páre dobrých koní spolu s povozníkom - krajanom... Potom sa usadil v mojom rodnom meste Burguruslane v Samarskej gubernii (teraz Kujbyševská oblasť) a oženil sa s dcérou miestneho kupca Matrionou Ivanovnou Salamatinovou... Prvé písmená, ktoré som poznal, boli slovenské..."

Pre mnohých iste prekvapujúco znejú tieto vety z autobiografie maliara a prozaika Sergeja Ivanoviča Šaršúna (Charchoune), predstaviteľa parížskeho krídla ruskej výtvarnej avantgardy. Hoci na Slovensku bol iba dvakrát, nakrátko roku 1963 a roku 1968, neváhal vyhlásiť: "Cítim sa s ním krvne zviazaný. Rodné... Cítim sa Rusom a Slovákom." Roku 1947 na otázku Philippa Soupaulta, čo pripravuje, pokojne odpovedal: "Píšem knihu, ktorá bude mať 10 000 strán." Sergej Šaršún spolupracoval v Paríži s Tristanom Tzarom, Francisom Picabiom, Paulom Eluardom, André Bretom, Légerom. Zomrel 24. novembra 1975 vo Villeneuve-Saint-Georges vo Francúzsku.

ŠEPTAVÉ AFORIZNY

Som Papinov hrniec a ak prídem o ventil - roztrhne ma.

Moja tvorba je rana, ktorú treba ustavične jatriť.

Zbytočne si dávam otázku - čo je lepšie, alebo horšie? pretože - nedokážem nič posudzovať triezvo.

Pre moju tému, môj štýl musím byť - primitívnym, nedotknutým výchovou, spiacim pod holým nebom - človekom divokého poľa.

Nemám - ani rozum, ani vedomosti, ani zdravý zmysel, a tak mi ostávajú iba omrvinky úbohej, nenáročnej nezodpovednej, čiastočnej geniálnosti.

Svoje písanie nekrútim a nelámem, nesladím a nemaľujem na ružovo, ani neobohacujem - hrôzami a filozofiou. Ale v klokotájúcom chaose trpezlivo začínam - určovať hranice a končím - pomalým odhaľovaním harmónie, kompaktnosti Vedomia.

Nie som človek vyhodený cez palubu života, no nikdy som nebol na palube.

Nie som rozhodný, ale - trpezlivý.

Neviem sa brániť... tým horšie pre protivníka.

Som človek - bez jediného dobrodružstva. S

om primitívny človek - obdarený zložitým charakterom.

Každé primitívne umenie sa okamžite stáva náboženstvom.

Nepriateľsky sa túlam po všetkých táboroch.

Nehanbím sa - hovoriť rečami, ktoré neovládam.

Keď začujem detský hlások - siaham do vrecka, po cukrík.

Cez deň býva na stene - Tolstoj, v noci ho vystrieda - Dante.

Keď som obrátil hlavu dozadu, aby som ponoril pohľad do zrkadla, uvidel som, že - miesto zaujal mizantropický Cézanne.

Ku koncu života sa Einstein rád dával fotografovať so svojím bratom: pudlom.

Ach, vy všetci - beznádejne dobre vychovaní!

Preložila Nadežda Čeppanová.

 

Obálka: Sergej Šaršún

Ilustrácie: Sergej Šaršún

Pokochajte sa!

ISBN: 80-85508-22-2

Rok vydania: 1994

Rozsah: 80 strán

Cena:
vypredané


 

 

c
© 1987-2014 F.R.& G. publishing
The publication of this website has been made possible by a grant from the
Fund for Central & East European Book Projects, Amsterdam.