|
|
|
|
Aktuálne
|
IMRO
WEINER-KRAĽ: Denníky Alma Munzová o Imrovi Weinerovi-Kráľovi: "Čas zastrie spomienky, živé rozprávanie, vždy trochu ironické a najmä sebaironické, zapadne spolu s poslednými, ktorým hovoril trochu o sebe, o tom, čo videl, a niekedy aj o tom, čo sa tají za plátnom obrazov. Pracoval rád a veľa. Zavše sa stávalo, že odložil štetec a s úsmevom vyhlásil: "Teraz budem mať tvorivú krízu." Vypil čaj, dačo si prečítal a maľoval ďalej, kým mu denné svetlo vnikalo do ateliéru. Svojím umením chcel bojovať proti smrti a zdá sa, že tento boj vyhráva."
DENNÍKY 1939 - 1977 November 1939 Poplach. Počuť, ako si sused obúva topánky, hlasy z ulice, zatváranie dverí. Posledné svetlá zhasnú a nastane úplná noc. Veľkomesto v tme - po Paríži brázdia hliadky. Vidím tisíce domov, podobných jeden druhému. Teraz sú všetky prázdne. Ako vyplašené sivé potkany bežíme sa ukryť do vlhkých pivníc. Fajčíme jednu, dve, desať cigariet a potom koniec. Počúvam. Dnes je to kanonáda. Pod prikrývkou si zažnem vreckovú baterku a píšem. Viem, že to nie je sen. Aj tí, čo spia, vedia, že sa tu hrá o život. Ale čo znamená život? Už týždne si privykáme na myšlienku, že nemá veľkú cenu. A krása? Na to momentálne nemyslíme. Hľadáme si v duši kútik, kde by sme našli útočište. A jednako, bude sa treba ísť vycikať. V tmavej chodbe vrážame jeden do druhého. Taká je už vojna. Chodiť smieme len po chodníčku, ktorý nám vyšliapali druhí. Som blázon, absolútny blázon. Dnes veťer nechápem niť, ani ľudí, ani mesiac, ani noc, ani vlastnú zúrivosť. Na ulici tí prekliati chlapi v uniformách sú pripravení zabíjať. Dnes večer nič nechápem. Som sám, a jednako pokojne pozerám na svoje obrazy a ľutujem, že som ich namaľoval. Čo ma dnes večer dráždi, je vojna, ohrozená sloboda a Boh, ktorému nemôžem odpustiť, že nečinne hľadí, ako strácam hlavu. Mám toho dosť, dosť! Kašlem na všetko! Nenávidím ťa, teba, čo veríš, a pritom slúžiš blbosti! Si zbabelec, Weiner, dal si sa do toho zatiahnuť tak ako ostatní. Ty, čo si vravel "nezabijem nikdy ani vtáčika", teraz vezmeš nôž a podarí sa ti to, uvidíš, bude taká istá noc, ako tá dnešná a ty si povieš: "Vezmi nôž, daj si ho medzi zuby a choť si zakrvaviť ruky!" A pocítiš, ako ti po prstoch steká čosi teplé a prekutráš mu vrecká, a možno v jednom nájdeš skicák, a možno zistíš, že to bol syn Ottu Langa, tvojho priateľa z Kolína, ktorý ťa kedysi pozval do reštaurácie v Starom meste a pohostil ťa špargľou so šunkou a maslom - a ty za to dostaneš vyznamenanie, kríž so stužkou, a budú ťa nazývať hrdinom. Prídu ťažké noci ako táto a ty vyskočíš z postele a budeš sa chcieť zabiť, ale neurobíš to. Si zbabelec a ostaneš navždy zbabelcom, uvidíš. Nezanecháš po sebe na svete nijakú stopu a nikto za tebou nebude banovať. Tým lepšie! Ale mlč už, mlč! Lebo ťa zavrú! Vieš, že je vojna a máš právo mlčať, a dať sa zabiť. Ale tvojmu umeniu, tvojmu umeniu je koniec! Nech sú prekliati všetci na tejto i na tej druhej strane! Nech je prekliata moja pravica, čo ešte drží toto pero, nech je prekliata, ak bude zabíjať. 20. apríla 1940 Aké dobré je mať
farby štetce papier 12. mája 1940 Polnoc. Myšlienky prichodia samy od seba. Už sú tu Turíce a aj to, na čo som sa dosiaľ neodvážil ani pomyslieť. Vojna sa rozvíja na stákilometrovom fronte. Na každom metri smrť a na každom metri ľudia, pripravení zabíjať. Nemecká smrť, spojenecká smrť. Dnes iba zbabelci sú pacifisti. Čo to počujem? Lietadlo? Áno. Poplach, treba zahsiť lampu, pane... |
Obálka:
Imro Weiner-Kráľ
ISBN: 80-85508-31-1
|
|
|