| |
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)
|
|
UROŠ
ZUPAN: Otváranie delty
Uroš Zupan (1963), slovinský básnik, esejista, literárny kritik a prekladateľ;
vyštudoval literárnu komparatistiku a sociológiu kultúry. Vydal sedem
kníh poézie a dve knihy esejí. Samostatné výbery z jeho tvorby vyšli
v USA, Poľsku, Chorvátsku a i. Za básnickú tvorbu dostal Cenu Simona
Jenka a viacero ďalších ocenení. Žije a pracuje v Ľubľane.
AUTOBIOGRAFIA
Všetko doteraz
napísané bolo predčasné,
život pred narodením, príprava na uvažovanie,
vietor,čo sa dvíha z očí, hlas, čo letí
nad tmavou hladinou podzemnej rieky a len zriedka
dôjde do cieľa, len zriedka znepokojí čistý spánok.
Niet pomoci, alebo
prichádza už neskoro.
Spojenci sú mŕtvi, bez tiel, ich šepot sa
nedostane do uší, dvojníci spia pod iným nebom,
prikrytí hudbou tých istých medzihviezdnych priestorov.
Niet pomoci, nikto
ešte nepredbehol svoj osobný čas,
čo spoľahlivo zostáva, je prázdna krajina
a osamotená kliatba, ktorá v tichu čaká na svoje vyplnenie.
Toto sa dá použiť,
keď sa mi otvoria oči a uvedomím si,
kde rastie moc.
Toto sa dá použiť, keď už nikoho nezaujíma môj vlastný
príbeh, môj diagram.
A občas sa mi zdá, že mi roky cvičení prideľujú titul dobrého remeselníka,
odsúdeného na múdrosť poníženosti a na odovzdanosť,
na niekoho, komu je dané bez učenia, bez majstrov
chodiť skratkami, prestúpiť kadencie modlitby,
ponoriť sa do centra tajomstva.
Ak nazriem do minulosti,
všetko je jasné a jednoznačné,
všetky lásky sú bez chýb, všetky prehry a všetky víťazstvá,
všetky nerovnováhy svetla sú zrazu v rovnováhe.
Ak sa obzriem do
budúcnosti, znovu, ako už pred
stáročiami, zdvihne sa temnota, nejasné obrysy z hmly,
večerné tiene, temné predtuchy ovládajú život.
A nič nemôžem zaprieť,
už oddávna
som pri sebe cítil aj prítomnosť kohosi iného,
možno prítomnosť anjela, a ak som sa vo svojej
chôdzi nešikovného námesačníka priveľmi približoval k priepasti,
zakaždým, bez toho, že by ma zabudil a naľakal,
ma nasmeroval niekde inde.
Teraz ho prosím,
aby, tak ako to mám zapísané v dlani,
stál ďalej pri mne,
a hoci nechodím po labyrintoch Londýna
a už dávno ma nenavštívil oheň, pýtam sa ho:
Koho, kto pláva
cez ničotu,
nesie to, čo je nadýchané tu,
na druhú stranu do jedného zo svetov?
Prečo si jazyk podrobuje lásku?
Aké je zásmrtie slov?
Prečo ich občas vidieť ako dar, občas ako
utprenie, ale vždy ako niečo skutočné?
Moje slová sú slová
niekoho iného.
Moje telo je telo niekoho iného.
Moje meno je už ako heteronymum.
Teraz, aj keď neviem,
kde je moja milovaná Itaka,
hovorím ako Odysseus.
Ja som Nikto.
SVIATKY
Telefonické linky
sú zablokované. Výklady
hniezdia v hĺbke popoludní.
Skamenenosť sa sťahuje do vecí. Otázky
a odpovede ochromujú
hrdlá. Človek pohľadmi
do zrkadla overuje svoju existenciu. Svetlo,
čo sa bude rozlievať z okien, vždy patrí len
samo sebe. Vankúše
začali dýchať. Spomienka
na vodu vo fjordoch zbledla. Obsah kníh,
rozmiestnených po policiach, čaká vstávanie,
obsah listov, návrat
času. Prázdne
chodby vedú do prázdnych izieb. Čokoľvek
sme kedy vedeli o živote, zalieva teraz oči.
OTVÁRANIE DELTY
Všetko sa preleje,
občas zamrzne ako jazyk v myšliankach,
zmeravie, upokojí sa, potom sa pohne, ide,
uvoľní priestor. To je jediný zákon. Svetlo
sa naplní vodou
a oceán sa vznesie nad mestá,
nad ľudí ako budúcnosť. Vnútorný pohľad sa
prechádza po tvárach, aj keď bdelí spíme, navrátení
do čohosi väčšieho,
nemí v dočasnosti. Ak vtedy dvoje
očí dospeje do skutočnej rovnováhy, zostanú tak navždy.
Anjel si zloží masku, stratí odstup. Po
hranicu je ešte
noc, no nad morom už možno tušíš
svetlo. Otvorí sa delta. V ohni rozkvitne kvet a
nenarodený nájde lôžko pre svoje prebudenie.
Preložil Karol
Chmel.
|
|
Obálka:
Ivan Csudai
ISBN: 80-85508-53-2
Rok vydania: 2004
Rozsah: 62 strán
Cena: vypredané
|
