|
|
|
|
Aktuálne
Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)  |
Fragment
ročník 1994, číslo 3 Piotr Jakovlevič Čaadajev (1794 - 1856) - významný ruský filozof, politický mysliteľ a publicista, autor vari najškandalóznejšej filozofickej rozpravy v dejinách ruského sociálneho myslenia.Na moskovskej univerzite študoval spolu s Gribojedovom, bol blízkym priateľom Puškina. Ako dôstojník gardy sa zúčastnil vo vojne s Napoleonom v rokoch 1812-1814. Po návrate do Ruska vstúpil do slobodomurárskej lóže a v lete 1821 ho starý priateľ I. Jakuškin prijal do tajného dekabristického spolku. V rokoch 1823-1826 cestoval po západnej Európe, v Karlových Varoch sa stretol so Schellingom, s ktorým potom korešpondoval.V rokoch 1828-1831 napísal po francúzsky osem Filozofických listov, ktoré kolovali v odpisoch a v ktorých sformuloval svoje filozofické, náboženské, etické, historické a kultúrne názory. Skrátená verzia jeho prvého filozofického listu vyšla v moskovskom časopise Teleskop (č. 15, 1836) a zapôsobila ako "výstrel v tmavej noci". Čaadajeva oficiálne vyhlásili za pomäteného a zakázali mu publikovať, časopis zastavili a jeho redaktora N. Nadeždina poslali do vyhnanstva. Tak bol umlčaný "zúfalý výkrik bolesti v čase mŕtvych duší" (A. Gercen). No aj napriek tomu mal Čaadajev veľa nasledovníkov medzi básnikmi, spisovateľmi, filozofmi a politickými mysliteľmi, ktorí sa inšpirovali jeho názormi. Ako prvý totiž jasne a striktne nastolil hlboký problém Ruska, geniálne vystihol odveký chaos v ruskej duši. Jeho myšlienky zásadne prispeli k formovaniu dvoch základných smerov v nazeraní na ruské dejiny, na prítomnosť a budúcnosť Ruska - slavianofilstva a západníctva.Na Filozofické listy nadväzuje nedokončené dielo Apologija sumasšedšego (1837), ktoré je integrálnou súčasťou Čaadajevovho filozoficko-historického systému. Pátos týchto prác tvorí myšlienka skutočného, pravého vlastenectva, ktorú rozvíja aj v spisoch zo 40. a 50. rokov a ktorú pregnantne vyjadruje aforizmom: "Láska k vlasti je krásna vec, ešte krajšia je však láska k pravde."
x Každý predmet v prírode skrýva niečo, čo doňho vkladá náš um alebo naša predstavivosť: je to to neviditeľné, čo umelec musí stvárniť vo svojom diele, lebo práve to nás dojíma, znepokojuje; nie sám predmet, ktorý pozorujeme. x Beda národu, ak ho otroctvo nedokázalo ponížiť, taký národ je stvorený na to, aby bol otrokom. x Gróf de Maistre vravel: "Zveličenie je pravdou čestných ľudí", t. j. ľudí s presvedčením, pretože čestný človek ho nemôže nemať. x Neprajnosť je smrtiaca pre výrečnosť, ak len nevyvoláva rozhorčenie či opovrhnutie. x Existujú tváre, na ktorých je napísané "nie", človek s presvedčením sa od nich inštinktívne odvracia. x Existujú povahy zbavené schopnosti niečo tvrdiť, ktoré sa boja vysloviť osudné "áno", ako mladá deva vrhnutá núprosnou vôľou rodičov do náručia nenávideného človeka. x Slovo znie len v prostredí schopnom odozvy. x Ľudia, čo vždy krásne rečnia, nikdy nebývajú výreční. x Existujú hlupáci natoľko odolní, že ani slnko génia ich nie je schopné oplodniť. x Existujú ľudia natoľko lživí, že dokonca i pravda nimi vyslovená sa stáva lžou. x Iba choroba je nákazlivá, zdravie nákazlivé nie je; takisto je to s omylom a pravdou. Práve preto sa omyly šíria rýchlo, a pravda tak pomaly. x Existujú ľudia, ktorí si rozumom vytvárajú srdce, iní si zasa srdcom vytvárajú rozum; tí druhí sú úspešnejší ako prví, pretože v cite je oveľa viac rozumu ako v rozume citov. x Nie je nič ľahšie, ako zamilovať si tých, ktorých miluješ; no treba trošičku milovať aj tých, ktorých nemiluješ. x Sú len tri spôsoby ako byť šťastným: myslieť na Boha, myslieť len na blížneho, myslieť len na jednu ideu. x V oblasti mravnosti sa pohyb nezakladá len na radosti z pohybu, musí existovať aj cieľ; popierať možnosť dosiahnuť dokonalosť, teda cieľ, znamenalo by jednoducho znemožniť pohyb. x Spoločnosť nepoháňajú dopredu tí, čo váhajú medzi pravdou a lžou, títo povrazolezci, ale ľudia zásadoví. Logika zlatej strednej cesty môže preto v najlepšom prípade udržiavať po istý čas existenciu spoločnosti, no nikdy ani o krok ňou nepohne dopredu. Plodný je výhradne fanatizmus dokonalosti, vášnivé úsilie o pravdivé a krásne. x Zákony o trestoch nemajú na mysli len ochranu spoločnosti, ich cieľom je aj čo možno najväčšie zdokonaľovanie ľudskej bytosti. Tieto dve úlohy sú v najlepšom súlade; navyše: ani jednu z nich nemožno dosiahnuť osve. Trestné zákonodarstvo má nielen chrániť spoločnosť pred vnútorným nepriateľom, ale ešte aj rozvíjať zmysel pre spravodlivosť. Z tohto hľadiska sa treba pozerať na všetky druhy trestov, aj na trest smrti, čo v nijakom prípade nie je odplatou, ale len hrozným poučením, ktorého účinnosť je žiaľ veľmi pochybná. x Sú tri nepremožiteľné veci: génius, statočnosť a zrod. x Chcete predsa byť šťastnými. Tak myslite čo najmenej na vlastné šťastie, starajte sa o šťastie druhých; môžeme sa staviť - tisíc proti jednému -, že dosiahnete vrchol šťastia, aký je len možný. x Bezmocný nepriateľ je naším najlepším priateľom; závistlivý priateľ je najhorší z našich nepriateľov. x Chvalabohu, ani veršami, ani prózou som nenapomáhal v zvádzaní svojej vlasti zo správnej cesty. x Chvalabohu, nevyslovil som jediné slovo, ktoré by mohlo uviesť do omylu verejnú mienku. x Chvalabohu, nezmieroval som sa s predsudkami a poverami, aby som zachoval slasti spoločenského postavenia - plodu ignorantskej zaujatosti niekoľkými módnymi ideami.
|
Obálka
čísla:
Obsah
čísla: |
|
|