|
|
|
|
Aktuálne
Časopis Fragment / F. R. & G. (fan page)  |
Fragment
ročník 2012, číslo 1
Z papiera a pera báseň nevznikne, to sa popiera. Perie? Poézia zbadá všetko, všade dovidí aj potme. Aj potme hudie potmehúdsky. Poéziu čítajú všetky stromy, lebo sú gramotné. Aj vtáci už o nej čvirikajú, ak ich ľudia nechajú na pokoji. Od svitu do mrku. Hora hrá na stromoch, na kameňoch a zvieratách. Hudba je odpoveď na život. Od nepamäti do nepamäti som šumenie stromov, piva, trávy, snehu. Alebo slov? Včelstvo je organizovaný a riadený systém, ktorého funkciou je život. Nekonečný integrovaný systém. Podľa kybernetiky je to ostrov informácie uprostred presily entropie a jeho vzťahy a súvislosti sú kozmické. V ekologickom reťazci a jednote živej reality je funkcia včelstva podobná umeniu, tvorbe a kultúre v ľudskom spoločenstve. Kultúra je sieť, ktorej očká, guče, suky, hrče a uzly a slučky nejako súvisia. Sme v nej všetci, hoci možno jestvuje len v našich hlavách a nie naozaj. Rozprestiera sa ponad čas a priestor a drží nás nad priepasťou, aby sme sa neprepadli na dno tmy a úzkosti. Nikto nevie, aký druh slobody ho čaká. Sloboda má veľa tvarov a podôb. Mnohé sa príliš podobajú na otroctvo. Niekto sa bojí byť slobodný, iný je slobodný, až má z toho strach, ale inak nemôže. Slobodu si každodenne udeľuje každý sám z úcty k sebe samému, z úcty k človeku a jeho dôstojnosti. Aj za cenu bolesti a strachu a pochybností. Kedysi som sa blahosklonne usmieval nad gýčiarmi, podvodníkmi a hlúpymi grafomanmi, dnes ma deprimujú a mám z ich prevahy úzkosť a strach, pretože stoja na strane rozkladu, deštrukcie, vlastne smrti ako zločinci. Negujú hodnoty a rušia systém, likvidujú poklad a podklad, na ktorom stojí civilizácia a humanita. Hlupák si píli konár, na ktorom sedí. Drží sa tenkej vetvy a vety. Mechanické vežové
hodiny nemajú zjašene poskakujúce číslice, ale ručičky a možno aj nožičky.
Preto nielen dôstojne idú, ale aj ukazujú (cestu). Človek môže sám seba
prekvapiť každý deň, môže sa oprávnene spytovať, či vtedajšie a dnešné
ja sa rovná samo sebe. Aby sa očistil, ponorí prsty do klávesnice organa.
Ako do tečúcej vody. Problém identity? Ťažko poveda?, lebo hranice medzi
pýchou, vzdorom, protestom a nepoddajnosťou sú stále nezreteľné, zahmlené
a ešte k tomu sa pohybujú, pulzujú a kmitajú, chvejú sa a zvučia v píšťale
akoby strachom. Denne sa pozerám na storočný fotografický portrét starého
otca ako bledne. Činnosť zvaná umieranie. Možno to robím ja, nie on.
Alebo obaja?
|
Obálka
čísla:
Obsah
čísla: |
|
|