| |
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
Časopis
Fragment / F. R. & G. (fan page)
| |
<<
späť na Fragment ročník 1987, číslo 1
Jorge
Luis Borges
Prečo píšem?
Jorge Luis Borges
sa narodil 24. augusta 1899 v Buenos Aieres a zomrel v sobotu 14. júna
1986. Prozaik, básnik, esejista, autor poviedok, v ktorých sa spája
magická lyričnosť z intelektuálnymi hrami na slepú babu. Záhadný a neanalyzovateľný
ako jeho poviedky z kníh Fikcie, Alef, Brodyho správa, Kniha z piesku.
Juhoameričan s európskym nadhľadom.
Nemohol by som
prestať písať. Vždy som vedel, že môj osud je literárnym osudom čitateľa
a tiež, z neopatrnosti, spisovateľa. Píšem, aby som odpovedal na naliehavosť,
vnútornú potrebu. Keby som bol Robinsonom Crusoe či Edmondom Dantesom,
nebol by som písal. Až do svojej tridsiatky som čítal to, čo písali
o mne. Potom som prestal. Keď vydám knihu, moji priatelia vedia, že
nemusia so mnou hovoriť o tom, čo som napísal. Neviem nič o kritike
dobrej či zlej, spravodlivej alebo nespravodlivej. Ani o predaji kníh.
To môže zaujímať kníhkupca, editorov, ale nie spisovateľa. Nepíšem pre
malý, ani pre veľký okruh čitateľov. Nehľadám námety, čakám, že si námety
nájdu cestu ku mne... – a ja ich napokon môžem odmietnuť. Ale ak je
ich naliehavosť príliš veľká, píšem, aby som mohol prejsť na niečo iné.
Spomínam si na slávnu Kiplingovu báseň „If“ – naučiť sa čeliť rovnako
neúspechu a úspechu a brať rovnako tieto dva klamy – veď nikto nemá
toľko úspechu a neúspechu ako si myslí.
Nevraciam sa viac
k tomu, čo som napísal. Stáva sa, že sa ma ľudia pýtajú: Čo ste mysleli
touto vetou v tejto poviedke? A ja im odpovedám: Svojho času som túto
poviedku napísal a viac sa k nej nevraciam. V danom momente poviedku
napíšem, potom prídu tí, ktorí si ju prečítajú, a vlastne už patrí viac
čitateľovi ako autorovi. Myslím si, že je nebezpečné premýšľať o minulosti.
Pokúšam sa žiť dopredu. A viac myslím na to, čo napíšem a nie na to,
čo som už napísal.
V tomto dome by
ste márne hľadali niektorú z mojich kníh, nenájdete ju, okrem jednej
o budhizme, ktorú som napísal spolu s Aliciou Juradovou. Chránim si
svoju knižnicu. Ale kto som, aby som sa mohol porovnávať s Voltairom
alebo Montaigneom?
Keď cítim, že sa
čosi stane, vžijem sa do situácie, povedzme pasívnej, a čakám. A keď
cítim, že sa impulz môže stať básňou, poviedkou alebo stránkou prózy
– potom začnem písať. A do toho, čo napíšem, zasahujem čo najmenej.
Kipling povedal, že sa spisovateľovi môže stať, že napíše bájku bez
toho, aby poznal jej mravné ponaučenie. To znamená, že spisovateľ je
akýmsi „opatrovateľom“ nejakej fikcie a jej interpretácia je iná. A
tak môže celé dielo nadobudnúť hodnotu, ktorá presahuje zámer autora.
Hodnotu, ktorá je mu cudzia. To je to, čo zodpovedá antickému pojmu
Múz, svätému Duchu alebo pojmom našej modernej mytológie, ktorá nie
je taká krásna a pozoruhodná a ktorú sme pomenovali ako podvedomie.
Preložila Soňa
Bobeková
| |
Obálka
čísla:
Kresba archív
Obsah
čísla:
Janko Silan
Básne a ukážky z knihy Dom opustenosti
Lajos Lóska
Predmety a súbory predmetov
Marek Bohúň
Čas sumarizácie
Karel Šebek
Básne, scenáre, koláže
Recenzie
Podlost jako princip
Jorge
Luis Borges
Prečo píšem?
Georges Bataille
Madam Edwarda
Denis Hollier
Eseje o G. Bataillovi
Príloha
Plastic People
|
