revue pre literatúru, výtvarné umenie, históriu a kritiku

Aktuálne

Podujatia

Archív

Redakcia

História

Knižná edícia

Predplatné

Kontakty

<< späť na Fragment ročník 1987, číslo 1

Janko Silan
V mlčaní zosilnel mi hlas

V roku 1984 zomrel vo veku 71 rokov básnik a kňaz Ján Ďurka – Silan. Debutoval básnickou zbierkou REBRÍK DO NEBA (1939) a po nej nasledovalo do roku 1948 ešte päť súborov veršov. Odvtedy sa básnik Janko Silan nedobrovoľne odmlčal... Zrejme jeho čistá, priama a pravdivá poézia „nepasovala“ k budovateľským častuškám a agitačným plodom básnikov v päťdesiatych rokoch. Posledných tridsať rokov života prežil Janko Silan na chudobnej fare vo Važci, kde neúnavne, aj napriek ťažkej očnej chorobe, ktorá sa ku koncu života zmenila na úplnú slepotu, pokračoval v písaní poézie i prózy (Zemepis môjho života, Dom opustenosti – sny, korešpondencia, úvahy). Vieme, že tieto skromné ukážky z tvorby Janka Silana neobsiahnu mnohotvárnosť básnikovej aktivity – čítajte ich preto ako skromnú poctu NÁŠMU BÁSNIKOVI.

KEĎ BRALI FARÁROV
(P. K. z Liptovskej Tepličky)

Ani zo žiaľu, ani z radosti,
Ty priateľ môj si nikdy nepil.
Ale ja v tejto strašnej žalosti
na všetko hľadiac pijem slepý.

Toľkých nás zobrali a zoberú...
Ale že ty už nie si tuná,
ty, ktorý miloval si nádheru
slobody Cirkvi svätej u nás:

to ma dnes morí, pichá do kostí,
to ma dnes všelijako páli,
a preto v tejto svojej úzkosti
neviem, čo počať v svojom žiali.

Ale už viem. Už všetko jasné.
Všetkého treba ku obeti.
Čo na tom, že dnes nevieme vlastne,
ako ťa majú v svojej sieti.

Aj tak si stále taký, aký si.
Boží si a to ma najviac teší.
Buď mužný, zachovaj si obrysy
a výzor mučeníka svieži!

11. 5. 1951

ARAMBE

Arambe, pohádky, lásky...
Kedy to bolo? Bolo?
Na lúke vykvitli kašky
a smútok v srdci holom.

Smutná je, smutná zem naša.
A nebude už iná?
Keď trpí, k výškam vznáša
a spieva domovina.

Všetko nám zobrali, berú.
Komu to píšem básne?
Ľudia už nemajú vieru.
Ľudia už kde sú vlastne?
Nebude ovocia mieru
v otrockom kraji bázne.

28. 5. 1951

ZAMKNUTÉ DVERE

Na biednej bráne našej kladka.
A dvere dobre zamknuté.
Samota však tu nie je sladká
a pokoja tu nebude.

Bude len boj a bude hádka,
uhýbam darmo v zákrute.
Keby tak žila moja matka,
tá mlčanlivosť labute!

Lež takto každý príchod stráže
ma vyruší a ubodá
a slučku ešte tuhšie zviaže,
vraj z vôle ľudu, národa,
kým pod batohom toľkej tiaže
sa trepe moja sloboda...

JESENNÍ HOSTIA

Na veci každý ináč hľadí.
Nemôžeme byť bez vkusu.
Sedem kôz priviedli mi do záhrady.
Pán vravel: Já jsem z toho cirkusu.

Dovoľte nám je popást, pane!
Prečo nie? Pravda, dovolím.
Už jeseň ide. Pýta dane.
Len hmly mi nechá. Tiahnu údolím.

Obálka čísla:

Kresba archív

Obsah čísla:

Janko Silan
Básne a ukážky z knihy Dom opustenosti

Lajos Lóska
Predmety a súbory predmetov

Marek Bohúň
Čas sumarizácie

Karel Šebek
Básne, scenáre, koláže

Recenzie
Podlost jako princip

Jorge Luis Borges
Prečo píšem?

Georges Bataille
Madam Edwarda

Denis Hollier
Eseje o G. Bataillovi

Príloha
Plastic People

© 1987-2014 F.R.& G. publishing
The publication of this website has been made possible by a grant from the
Fund for Central & East European Book Projects, Amsterdam.