|
Aktuálne

Podujatia

Archív

Redakcia

História

Knižná edícia

Predplatné

Kontakty
Časopis Fragment
/ F. R. & G. (fan page)
| |
Fragment
ročník 1990, číslo 4

Martin Buber
SPOLOČENSTVO
Súčasný štát, aj keď bude socialistický, nemôže splniť túžbu po spoločenstve,
a dať jednotlivým bytostiam elementárne vedomie súdržnosti, ktoré potrebujú
od spoločenstva: tento štát spoločenstvom nie je a ani ním nebude. Veľký
zväzok ľudí sa tak dá nazvať iba vtedy, keď sa skladá z malých živých
spoločenstiev, zo životaschopných bunkových organizmov bezprostredného
spolužitia, ktoré vstupujú do rovnako priamych a vitálnych vzťahov medzi
sebou, ako sú vzťahy ich členov, a ktoré sa takisto priamo a vitálne
k tomuto zväzku pripájajú, ako sa ich členovia pripojili k nim, kde
je skutočný život medzi ľuďmi a ľuďmi narušený vo svojich prirodzených
jednotkách, tam môže veľký zväzok ľudí namiesto túžby po spoločenstve
poskytnúť len pretvárku a klam.
>>
viac textu

Dominik
Tatarka
OBEC BOŽIA
My nie sme iba jednotlivci, my čo len v krátkych chvíľach pomyslenia
existujeme ako spoločnosť, dobrých, aspoň voči sebe príjemných, žičlivých,
krásnych, ba vyvolených ľudí, hoci nevieme, k akým cieľom vyvolených.
Ale my nielen existujeme vo svojich predstavách, my sa aj spolu prežívame,
myslíme na seba, vysielame k sebe žičlivé myšlienky, my sa na seba tešíme.
>>
viac textu

Juraj
Špitzer
KEBY NEBOLO HRDINSTVA
Znevažovať mimoriadny čin jednotlivca alebo skupiny, ktorý vykonali
v prospech ľudskej spoločnosti, ľudu alebo národa, znamenalo by cynizmus.
Každý mimoriadny čin nesie v sebe riziko nebezpečenstva. Ak nesie v
sebe riziko smrti, nazýva sa hrdinským činom. Hrdinský čin je mimoriadny,
ale každý mimoriadny čin nemusí byť hrdinským, hoci sa tak často nazýva.
>>
viac textu

Milan
Šimečka
CO JSOU „PÍSAČKY“
Když se řekne o literárním díle, že jsou to „písačky“, může vzniknout
u člověka, který neví přesně, oč jde, pocit, že pojmenování samo naznačuje
druhořadost textu. Citlivý čtenář po-sledních knih Dominika Tatarky
zjistí ovšem po prvních stránkách, že má v rukou dílo prvořadé, hluboké
a protrpěné. „Písačky“ je prostě autorský understatement, který jinak
také odráží autorovo literární sebevědomí.
>> viac textu
| |
Obálka
čísla:

Kresba archív

Obsah
čísla:

Marta
Frišová
Niekoľko viet o Martinovi Buberovi
s. 2

Martin Buber
Spoločenstvo
s. 7

Dominik Tatarka
Obec božia
s. 15

Juraj Špitzer
Keby nebolo hrdinstva
s. 18

Petr Král
Stádo měst, chlebové prsty
s. 42

Dušan Mitana
Introitus
s. 54

Jiří Ruml
Díra v hlavě
s. 61

Miroslav Kusý
Neslovenský fenomén
s. 86

Gottfried Benn
Básne
s. 101

Pavel Klimeš
Úvaha
s. 105

Ivan Hoffman
Sovinec 1990
s. 110

Sergej Machonin
Záznam
s. 116

Jana Juráňová
Zverinec
s. 124

Egon Bondy
Šaman
s. 128

Návraty
s. 141

RECENZIE – POZNÁMKY
J. P.
Dominik Tatarka – Listy do večnosti
s. 145

Milan Šimečka
Co jsou „písačky“
s. 146

Karol Chmel
Kaskadéri literatúry
s. 150

Karol Chmel
Tvorba uvádí
s. 151

Pavel Matejovič
Exegenéza šialenstva
s. 151

Martin Kasarda
Neskoré prvé lásky?
s. 154

Ján Langoš
Diera v hlave Jiřího Rumla
s. 156

Michael Henry Heim
Český snář
s. 159

Ladislav Jehlička
Kdybych byl TGM
s. 164

Jiří Olič
Milan Kunc
s. 166

Jiří Olič
Petr Nikl
s. 169
|