|
Aktuálne
Podujatia
Archív
Redakcia
História
Knižná edícia
Predplatné
Kontakty
Časopis
Fragment / F. R. & G. (fan page)
|
|
<<
späť na Fragment ročník 1992, číslo 7
Juraj
Raýman
Náš Jozef verí v zmeniteľnosť sveta
Máme
psa a andulky.
Andulky lietajú po izbe a serú do postele.
Pes nevie lietať.
Volá sa Jozef.
Andulky sa volajú Noro a Nora.
Aj tak je jedno ako na ne zakričíš.
Vanda je logopédka. Sľúbila, že ich naučí rozprávať.
Keď príde leto, budeme spolu chodiť na ryby.
Stále
sa mi chce spať.
Naprv ma budí pes. Potom Andulky.
Potom ma budí Vanda.
Utieram handrou kakančeky a spievam si pritom starú americkú pieseň
SEE YOU LATER ALIGATOR.
Po slovensky to znamená DOVIDENIA ALIGÁTOR.
Ale môže to znamenať UVIDÍME SA NESKÔR ALIGÁTOR.
Ale môže to znamenať aj EŠTE SA STRETNEME ALIGÁTOR,
veď počkaj, takú ti tresnem rúčkou z dáždnika, že sa ti odnechce.
Vanda sa smeje.
Jozef
je najlepší lovecký pes v našej izbe.
Keď budú prázdniny, nakúpime si zbrane a pôjdeme na jelene.
Jeleň je veľký.
Vanda je vegetariánka.
Budeme ho musieť celého pojesť sami s Jozefom.
Zasadili
sme si slnečnice.
Zaháňame andulky, aby ich nevyzobali, lebo sú ešte maličké, zelené.
V lete budú krútiť hlavou nad počasím.
Vanda a ja sa budeme chodiť kúpať
a pes Jozef sa bude mračiť,
alebo usmievať.
Aký je
dnes krásny deň.
Aký krásný?
Slniečko svieti.
Videl som motýľa.
Jozefa sme boli zaočkovať proti psinke, ale doktor povedal, že ho treba
najprv odčerviť.
Andulky skáču z nohy na nohu.
Vanda dúfa, že dnes dostane menzes.
Dúfam, že Vanda dnes dostane menzes.
Jozef sa smeje.
Včera som mu rozprával rozprávku o kozičke Andrejke.
Dodnes ho to drží.
S Vandou je nám veselo.
Veselo je nám s andulkami.
S Jozefom je veselo.
Ide jar.
Všetko príde. Stačí si navymýšľať ciele.
Bude aj menzes.
Možno aj dieťa.
Andulky skáču z nohy na nohu.
Pečiem
palacinky.
Čakám na Vandu, kedy sa vráti z posilovne.
Palacinky svištia vzduchom.
Nora a Noro – naše andulky sa hrbia od strachu.
S Jozefom sa hráme palacinkovú hru na najrýchlejšieho.
MŇAM MŇAM MŇAM
Jozef sa mi smeje a korčuľuje sa po zaolejovanom linoleu.
Vanda má najradšej makové rezance.
Melieme mak a Jozef si robí srandy z Amerického národa.
Keby to tak vedel pán džordž buš, ten by mu asi riadne vyprášil kožuch.
Zvláštne
na tejto poviedke je, že nech si vymyslím čokoľvek, viem to aj napísať.
Ale keď chcem písať o niečom naozaj závažnom, o niečom, čo ma trápi,
o vojne, alebo o politike, alebo o ľuďoch, čo nie sú ako ja, o hovädách,
voľačo zo života, o tom ako žiť, tak sa to nedá.
Chudiatko Vanda.
Práva ponožky a slipy v umývadle.
Vždy pri tom narozlieva.
Preto by som chcel touto cestou dať na vedomie, že kúpim staršiu práčku
ROMO so žmýkačkou.
LACNO.
Za pochopenie vopred ďakujem.
A RIEKOL
JOZEF –
YOUNG AMERICAN PEOPLE ARE VERY INTERESTING AND FREE.
Vanda zatajila dych a čakala, čo príde.
A RIEKOL
JOZEF –
NEVER ĽUĎOM, KTORÍ MAJÚ V NOSE VIAC AKO TRI DIERKY.
A RIEKOL
JOZEF –
AFRIČANIA MAJÚ DLHÉ KRKY.
Napríklad taká žirafa.
Leto je
stále ďaleko.
Jozef začína pochybovať o mojej všemocnosti a vševedúcnosti.
Maľujem vtáčkov a rybičky a snažím sa s tým vyrovnať.
Andulky skáču z nohy na nohu.
|
|
Obálka
čísla:
Kresba archív
Obsah
čísla:
Lubomír
Martínek
Uzlové písmo
s. 3
Vladimír Archleb
Básne
s. 26
Daniil Charms
s. 29
Mladí českí básnici
s. 49
Juraj Raýman
Náš Jozef verí v zmeniteľnosť sveta
s. 67
Andrzej Bart
Rien ne a plus
s. 75
Rozhovor s Ivanom Kadlečíkom
s. 91
David Albahari
Tieň
s. 97
Alexander Matuška
K slovenskému národnému charakteru
s. 103
Ivan Diviš
Pizzarovo dobytí Peru
s. 106
RECENZIE – POZNÁMKY
Pavel Matejovič
Hľadanie pravej skutočnosti – Zdeněk Neubauer: Nový areopág
s. 110
Radoslav Okulicz-Kozaryn
Verejné súkromie – Thomas Merton, Czeslaw Milosz: Listy
s. 111
Tim Padgett
Nakazený osloboditeľ – G. G. Márquez: The General in his Labyrinth
s. 112
Jiří Blažek
Sovinecká vernisáž
s. 114
Skelety a silhouety
Jiří Olič: Zlatá šedesátá
s. 115
Oleg Pastier
Na okraj
s. 116
Časopisecký monitor
s. 117
Knižný monitor
s. 119
36 x podľa Prousta
Ján Štrasser
s. 121
Slawomier Mrožek
Výstraha
s. 122
Pavel Řezníček
Zvířata
(román na pokračovanie)
s. 125
|